Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Inteligencia (1.) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Elitári, nadradení, netolerantní... tak to je to, o čo tu naozaj ide. Zvyšok je iba zámienka. Ak je niekto dobrý športovec, smie sa postaviť pred kamery s medailou okolo krku a usmievať sa. Má na to právo. Smie byť hrdý na svoje ruky, alebo na svoje nohy. To všetko sa môže. Spevák smie byť hrdý na svoj hlas, miss na svoju tvár, prsia a zadok. Aj to sa môže. Len jediná vec je tabu... mozog. Tým sa nesmie pýšiť nikto. Bežcovi nikto nepovie, že nesmie bežať príliš rýchlo; že najdôležitejšie je pomaly kráčať uprostred kolektívu. Hlavne nikoho neuraziť, nikoho nenaštvať, nikoho nepredbehnúť. Bežec má právo byť prvý, byť elita. Bežci smú vytvárať skupiny a spoločne športovať. Nikto sa tým necíti ohrozený. Nikto necíti potrebu pri každej príležitosti pripomínať, že beh nie je všetko, že čas strávený v prítomnosti iných bežcov je akosi neplnohodnotný, že keď niekto behá, prestáva pritom byť súčasťou spoločnosti. Prečo je dôležité formovať osobnosť nadaného dieťaťa akurát tak, že sa mu znemožní stretávať so seberovnými? Priemerné dieťa to predsa smie. Priemerné dieťa má právo rozvíjať sa na svojej intelektovej úrovni, medzi rovesníkmi, ktorí ho intelektuálne stimulujú. Prečo to isté nesmie aj nadané dieťa? Prečo sa za "kolektív" označuje iba skupina priemerných detí, a nie aj skupina nadaných deti? Prečo je také dôležité zlomiť osobnosť nadaného dieťaťa? Dôležitejšie zabrániť tomu, aby malo pocit výnimočnosti, než umožniť mu svoje výnimočné schopnosti primerane využiť. Ľudia s nadpriemernou inteligenciou nie sú o nič menej ľuďmi ako hocikto iný. Takže keď sa stretnú spolu, nie je to o nič menší sociálny kontakt, ako keď sa stretnú s niekým iným. Rozdiel je len v tom, že sa môžu inteligentnejšie porozprávať. A špeciálne v škole, že sa môžu aj inteligentnejšie učiť. Nie sú to o nič menej všestranné osobnosti. Práve naopak; skutočne *všetky* svoje stránky môžu naplno rozvinúť len medzi seberovnými. Označuješ deti za "izolované", keď sa nachádzajú vo svojej záujmovej či elitnej skupine? Omnoho viac je izolovaný človek nútený žiť v spoločnosti ľudí, ktorí mu nie sú schopní rozumieť. Predstavme si, že by si všetci nadpriemerne inteligentní ľudia začali svoju inteligenciu naplno uvedomovať, a boli by na ňu primerane hrdí. Čo by sa stalo? Myslím, že im by to iba prospelo. A ostatní by sa s tým proste museli vyrovnať... tak isto, ako sa dnes musia ľudia vyrovnávať s tým, keď nemajú hudobný sluch, talent na cudzie jazyky, alebo peknú tvár. Nadaní ľudia by s týmto nemali problémy; mindráky by z toho mali nanajvýš tí druhí. Netolerancia nie je to, keď viem, že som v niečom lepší. Netolerancia je, keď viem, že druhí majú na to, aby boli v niečom lepší, ale snažím sa im v tom umelo zabrániť. Ak to nebolo iba blafovanie, pošli prosím linky na nejaké sociologické, psychologické a pedagogické výskumy, ktoré dokazujú, že kontakt so seberovnými je pre nadané deti škodlivý.
Viliam Búr
pre Eduard Kladiva
" iba utapas v emociach a ublizeneckych naladach" zeby si vychadzal z hesla podla seba sudim teba? Nech si myslis cokolvek: Viliam, vsetko, co pisal, poctivo odargumentoval, kym ty si sa odvolaval len na nejake studie, bez jedineho uvedenia konkretneho dokazu ... "Iba podotknem, ze vysokoskolsky vzdelany pedagog by mal byt schopny si odbornu literaturu najst sam" Ja si myslim, ze ak sa niekto pri svojom argumentovani odvolava na nejake studie, je slusnostou ich aj uviest a nie napisat svojmu oponentovi, nech si ich vyhlada sam ... Moj pocit z tvojich prispevkov je takisto, ze "elitarom" len zavidis. Ja mozno zavidim tiez, ale som aspon natolko mudra, aby som si to uvedomovala a nepriposobovala mojim pocitom zavisti svoju argumentaciu ...
modryzvoncek
<< < 1 2 3 4 5 6 7 > >>

chichi,

takze jeho sukromny nazor je "poctivy argument" a moje odvolavanie sa na odborne studie je "bez uvedenia konkretneho dokazu"?

Pozri zlaticko, toto je diskusia pod blogom a nie oponovanie odbornej prace, ja nemam tolko casu ani chuti, aby som vysedal kvoli Tebe alebo autorovi po kniznicach a dohladaval vam citacie spominanych vyskumov. Nech si uvedene argumenty a tvrdenia preberie kazdy sam a ked prijme tie falosne, jeho chyba, sam si bude na vine. Mne donho nic nie je.
Ak niekoho tema zaujima seriozne, dostal informaciu, ze existuju take studie, takze si ich moze dohladat sam.

Zavidiet "elitarom"? Ako Ti mozu chodit po rozume take myslienky? Mne su ukradnuti ...
ja sa vyjadrujem iba k myslienkam v clanku a v diskusii.
 

 

Viliam pri svojej argumentacii vychadza z faktov, ktore ocividne pozna ...
Kym ty spominas len studie, na ktore si doteraz nedal odkaz.
Vnimas ten rozdiel?
Priznam sa, ze sa mi este nestalo, ze niekto operoval s nejakymi studiami ako s dokazom a potom ich odmietol dodat (maximalne priznal, ze sa mu ich hladat nechce, ale tym sam naznacil, ze sa vzdava "prava", aby pravda bola na jeho "strane")

Toto mozno nie je oponovanie odbornej prace, ale podla mna to nie je ziadny dovod odmietnut dokaz dokazy svojich tvrdeni.
Uvedom si, ze to posobi tak, akoby si sa vyhovaral ...

" Ak niekoho tema zaujima seriozne, dostal informaciu, ze existuju take studie, takze si ich moze dohladat sam."

Lenze toto nie je vyucovania hodina, kde ty ziakov "uvedies do problemu" a oni maju pracovat samostatne.
Ale diskusia, kde prezentujes urcity nazor, preto je slusne ho aj niecim podopriet.

Podla mna moze nadanym ziakov prave uskodit, ak su medzi "priemernymi", ked si s "priemernymi" nerozumeju, ich socialne zrucnosti sa podla mna rozvijaju omnoho menej, ako ked su medzi tymi, s ktorymi si rozumeju.
Dalsia vec je, ze nadanie treba rozvijat a to sa tazko rozvinie v prostredi, ktore tomu nadaniu nepraje (napriklad znizene naroky, dosledok ziak sa nudi), ziak sa tomu, v com je nadany, nevenuje prilis casto ... a nema sa o oblasti, v ktorej je nadany, s kym bavit ...

" Zavidiet "elitarom"? Ako Ti mozu chodit po rozume take myslienky? Mne su ukradnuti"

To, aki su ti ukradnuti, ukazujes tu v diskusii:-)
 

chichi

ved som uz napisal, ze podla Teba ON vsetko ocividne pozna a ja si iba spominam bez dokazov.
Aj to, ze nepotrebujem, aby pravda bola na mojej strane. Poskytol som informacie, usudok nech si kazdy tvori sam.
 

 

a podla teba nepozna?
 

dakazes mi to

na nejakom konkretnom priklade?
 

napriklad

moj prvy prispevok ...
z 14.03.2009 23:19
 

ja by som povedala

ze to, co si ty pisal, bool style programovych vyhlaseni este v style "komousa", ked cela nasa spolocnost bola jeden velky sen, kym realita bolo uplne inde ...
Nieco v style: u nas sa od 3. triedy vyucuje anglictina a preto nase deti na konci povinnej skolskej dochadzky speakuju ako dabli, kym realita je niekde uplne inde a jedinym pravdivym tvrdenim na tom celom je, ze AJ sa uci od 3. triedy, ale na konci povinnej skolskej dochadzky sa niektore deti nevedia ani poriadne dohovorit, uplne pomlciac o nejakej kvalitnej urovni ovladania jazyka
To pravda pisem ako priklad, paralelu
 

aha,

nemas ako diskutovat o teme clanku, tak vytiahnes nieco celkom ine ...
este si mohla o portretoch na stenach alebo o feminizacii skolstva. Ja ale nemam cas na riesenie nesmrtelnosti chrusta, tak si na svoje anglicke problemy laskavo najdi niekoho ineho. Ciao ...
 

 

Veľmi pekne napísané, dobre sa to číta :) Akoby to vychádzalo z môjho srdca :)
 
Hodnoť

na ZS

som chodil za socializmu. delenie do tried bolo (druhy stupen) na A,B,C (neskor na SS aj D,E). A bola akoze elita (napriemer), B bol priemer a lenivy nadpriemer (coho som hrdym dokazom) a C podpriemer. inak povedane ludia, co anglictinu citali zasadne foneticky slovensky, chemiu brali ako H2 + Oooooo ! to robi bratova frajerka ! apod.
-
nebolo to vzdy spravodlive (teda, v A skupine boli aj brutal retardi, v B aj brutal nadpriemer a v C aj skoro priemer, ale ako tak to fungovalo). ked vsak pozeram dnes na referencie kamosiek (ziaden chalan, co studoval pedagogiu v odbore nerobi), tak je to posun.... k osobitakom. teda k preferencii ziakov, co za mojej ZS nedokazali zvladnut ani to jednoduche ucivo.
-
za mojich cias disgrafik dokazal stihat - po motivacii. dnes je to "specialny pripad" - a teda aj ked nestiha, prechadza. dokonca jedna kamaratka - pedagogicka prisla s historkou, ze ma ziaka, co je a) sociopat (podla skolskeho psychologa), b) disgrafik c) diskalkulik d) dislektik .. no napriek tomu taha zbytok triedy dole, lebo ocinko je sponzorom (byvala hlavohrud, dnes PAN podnikatel... takze na syncekovi sa podpisal ako kokain u otca, tak heroin u matky).
-
to je podla mna najhorsie. nie to, ze by sa tahal nadpriemer do priemeru. ale to, ze sa priemer taha do podpriemeru. inteligentne decko (kde je predpoklad aj inteligntnych rodicov) dokaze dat dostatocne zazemie. ovela horsi su normalny rodicia, co zrazu zistuju, ze ich decko o 10 rokov pozadu, lebo vdaka "special boy too" diskriminacii maju v triede retarda. (ospravedlnujem sa rodicom "specialnych deti", ale pre mna su rozne dis- jednoducho retardaciou - i ked dane dieta moze byt nadane v inom smere - to nikto nepopiera a prosim - nech robi to, v com je dobre).
 

 

Pri takýchto postihnutiach treba poriadne rozlišovať, čo ešte je súčasť diagnózy, a čo už nie. Poviem to veľmi zjednodušene (pretože v rozsahu takéhoto komentára sa ani inak nedá) -- predstavme si, že napríklad žiak sa nedokáže naučiť písať. Je teda jasné, že od neho nebudem chcieť písomku, namiesto toho ho budem skúšať ústne. Alebo urobím nejaký test, kde treba len zaškrtnúť správnu odpoveď. Toto je v rámci diagnózy. Pokiaľ ale dotyčný žiak bude na hodine vyrušovať, bude chodiť neskoro na hodinu, bude vulgárne rozprávať, to už nie je v rámci diagnózy, za to má dostať rovnaký trest ako hocikto iný. A je dosť možné, že mnohí učitelia dnes idú do opačného extrému; že žiakovi s diagnózou prepáčia aj obyčajnú nevychovanosť.

Prípady typu "tatko mafián" sú samozrejme problematické vždy a všade. A nemusí to byť ani takéto, stačí niekedy aj vyšinutá matka, ktorá má dobre preštudované zákony a "pozná svoje práva", a trvá na tom, že jej dieťa *musí* chodiť na danú školu, hoci na to intelektovo nemá, a navyše mu z domu chýbajú základy výchovy. Bude sa donekonečna hádať, že všetci učitelia na jej zlatíčku "sedia", bude na školu posielať jednu inšpekciu za druhou, pri každej drobnej chybičke sa bude vyhrážať súdmi... jedna takáto osoba vie urobiť celej škole zo života peklo aj na celý školský rok, a pritom na to netreba ani žiadne známosti, len vždy nájsť správnu formulku, a písať sťažnosti na čo najvyššie nadriadené orgány. Aj toto sú veci, ktoré učitelia v rámci svojej pracovnej náplne musia znášať. (Toto nebola narážka na nič konkrétne, takéto veci sa raz za čas dejú prakticky v každej škole.)
 
Hodnoť

Predsa len cosi poviem

Tento clanok je pisany v podobnom duchu, v akom sa vyjadrovala pani z Mensy. A beha mi z neho mraz po chrbte. Je plny elitarstva.
Ale prejdem k teme. Akosi sa tu obchadza fakt, ze skola je iba jednou sucastou vzdelavania dietata. Je tu tiez rodina a rozne zaluby. Dieta moze riesit olympiadu aj ked nechodi na skolu pre "inteligentne" deti. Ina vec je, dat dieta na skolu, kde sa rozvija jeden talent. Napriklad matematika. To vsak je uz rec o strednej skole a naviac autor hovori o "inteligencii" vseobecne, nie o talente.
K ZS. Pamatam si, ako sa o mna "staral" ucitel matiky na ZS. Aby mal odo mna pokoj a aby som mu neopravoval kazdu hlupost, vlacil mi do skoly specialne ulohy, obycajne jednoducho ulohy z vyssieho rocnika, na ktore som nemal vedomosti. O to zaujimavejsie bolo, ked som ich vyriesil. Myslim, ze sa mi venoval ovela viac, ako by sa mi mohol, keby som bol jednym z 20 nadanych deciek.
Na zaver. Je dobre, ze mame viacero typov skol, takze sa rodicia mozu rozhodnut, kam svoje dieta daju. Ak vsak ma ist na skoly pre "inteligentnejsie" deti (aka hlupost, oficialne vyssia "inteligencia" neznamena nic ine nez to, ze dieta spravi jeden test lepsie ako ine - o skutocnej inteligencii to nehovori zhola nic) viac penazi, tak proti tomu protestujem. A ludom s opacnym nazorom odporucam do pozornosti knihu od Evy Curie: Madame Curie. Ked je raz v niekom ozaj mimoriadne nadanie, tak sa prejavi bez ohladu na to, aku skolu dieta navstevuje.
 

 

Vyššia inteligencia neznamená nič iné, než že človek urobí jeden test lepšie? Platí to aj v opačnom smere: že mentálna retardácia neznamená nič iné, než že človek urobí jeden test horšie? Alebo je to tak, že testy inteligencie fungujú iba po IQ 100, tam sa náhle pokazia, a ďalej už neukazujú nič? Alebo ani IQ po 100 sa nedá určovať testmi? Ako to teda je? Myslím, že psychológovia sa radi dozvedia, kde robia chybu.

Názor, že keď je v niekom mimoriadne nadanie, prejaví sa bez ohľadu na školu, je taká polopravda. Na jednej strane, nadaný človek s priemernou školou zvyčajne podá lepší výkon, ako priemerný človek s priemernou školou. Na druhej strane, nadaný človek s dobrou školou zvyčajne podá lepší výkon ako nadaný človek s priemernou školou. (Podobne aj talentovaný športovec bude od priemerného človeka šikovnejší aj bez tréningu, ale aj tak má preňho zmysel trénovať.) Nie je to "buď - alebo". K úspechu pomáhajú aj vnútorné aj vonkajšie faktory; aj IQ aj vzdelanie. Keby na školách vôbec nezáležalo, tak by ich bolo lepšie hneď všetky zrušiť, alebo jednoducho premenovať na centrá zábavy a voľného času. Podobne ani škola a krúžok nie sú vo vzťahu "buď - alebo". Žiakovi prospeje, keď bude doobeda chodiť na kvalitnú školu a poobede na kvalitný krúžok. Krúžok mu v matematike umožní ísť do hĺbky a konzultovať individuálne, ale v škole má zase matematiku 5 dní v týždni a preberie sa obrovský rozsah učiva, a to systematicky, čiže aj veci, ktoré by možno na krúžku vynechal. Aj škola aj krúžok poskytnú kontakty na rovesníkov s podobnými záujmami; ale v škole ich stretne 5-krát za týždeň, na krúžku raz. Stále súhlasím, že krúžok je dôležitejší, ale ani tá škola nie je celkom zanedbateľná.

Ja som osobne zástancom súkromného školstva; v tom zmysle, že všetky školy by mali byť súkromné, lebo v konečnom dôsledku si ich aj tak všetci rodičia platia cez dane (samozrejme dane by v takom systéme mali byť nižšie o tú položku, čo ide teraz na školstvo). Pozrime sa ale na dnešný systém: peniaze navyše sa dávajú na postihnuté deti, na športovcov, na umelcov. Prečo by nemohli ísť aj na nadané deti? Keď si spočítame, kto v budúcnosti štátu vráti akú sumu na daniach, myslím si, že na nadaných deťoch nikto neprerobí. Ale inak súhlasím, že ak štát nemá záujem podporovať nadaných, nech ich prevezme súkromný sektor. Nie je podstatné, kto to bude robiť, ale ako to bude robiť.

Matematické samoštúdium, ktoré popisuješ, je dobrá vec. Ja som takúto možnosť na ZŠ nemal, musel som robiť matiku zarovno s ostatnými. Bolo by lepšie, keby ma nechali ísť podľa učebnice vlastným tempom, a potom prejsť na ďalší ročník. Čo by to školu stálo - požičať mi jednu knihu zo skladu? Z knižiek som teda študoval poobede. Niektoré veci som ale potreboval prekonzultovať osobne, napríklad geometria mi nikdy nešla. No a keď teraz učím nadané deti informatiku, z niektorých tém (žiaľ nie zo všetkých) máme skriptá (vyrobené našimi učiteľmi); kto chce, môže študovať vlastným tempom. Väčšina žiakov dáva prednosť ústnemu výkladu, ale niektorí túto možnosť využijú.

Neviem, čo presne považuješ za elitárstvo. Keby som napísal, že niektorí ľudia majú od prírody väčšie nohy, a preto potrebujú väčšie topánky, lebo v tých priemerných ich nohy bolia (a ako prirovnanie by som uviedol, že človeka s priemernou nohou by bolelo nosiť malé topánky), aj to by bolo elitárstvo? Niekto sa domáha iných topánok ako ostatní; štandardná topánka mu nie je dosť dobrá! No a keď napíšem, že niektorí ľudia sú inteligentnejší ako ostatní, píšem to preto, že ten rozdiel naozaj spočíva v tom, že sú inteligentnejší ako ostatní.
 

Skusim na vsetko odpovedat

Testy IQ sa robia na abstraktnych, v podstate matematickych ulohach. Ked ich vyriesite, povedia Vam, ze ste inteligentnejsi. Problemom je, ze tie testy su svojou podstatou hodne limitovane, takze sa daju natrenovat. (Mam kolegov, ktori tak spravili a v Mense sa pred nimi "klanali", ked im vyslo IQ okolo 160.) Na druhej strane, moj vzdialenejsi sused by v nich pohorel. Pritom ked sme sa rozpravali o branicke, ktoru treba zvarit, navrhoval take inovatinvne navrhy, az som ziral. Navrhoval veci, ake nikdy nerobil, ale vysvetloval, preco by to mohlo ist. Ano, je dobry v zvarani. No tu islo o nove nepoznane riesenia. Ked Vam vysvetlim, co je zvaranie na par prikladoch a dam Vam IQ test s ulohami zo zvarania, tak co myslite, ako pochodite? (Myslim, ze ja by som dopadol ako mentalne zaostaly.) To na vysvetlenie k tym testom a preco vysledky z nich nepovazujem za relevantne.

Tu to je tazke. Je lepsie byt hviezdou v priemernom kolektive, alebo podpriemernym v excelentnom kolektive? Som zastancom tvrdenia "uspech plodi uspech" a preto som vlani synovi neodporucal 8-rocne gymnazium, aj ked pani ucitelka povedala, ze je jednym z 2 deti, ktore na to bez problemov maju. Ci som urobil spravne, to neviem. Ale som rad, ze je tu taka moznost. Niekto ju vyuzije, niekto nie. O vedomostiach na ZS je tazke hovorit. Tam sa beru iba zaklady a nema zmysel trapit s nimi deti prilis. (Ale to je iba moj neodborny nazor. Kto ma zaujem, nech da deti na 8-rocne gymnazium.) Podla mna viac vedomosti (v roznych oblastiach) je cosi pre stredne skoly, nie pre zakladne.

Sukromne skolstvo - moze byt. Ale viac na nadane deti? Preco? Ved ked z nich budu excelentni vedci, tak polovica z nich emigruje. Ako sa nam to vrati na daniach? Ked vsak poviete, ze by mali byt priplatky (viac penazi) za uspesne riesenie renomovanych sutazi (olympiada, pytagoriada, no nie iste nove rado-by sutaze), tak som za. Ale neviazte to na typ skoly. To je elitarstvo a s realnymi vysledkami to nesuvisi.

Ako decko som mal doma asi 5 knih s roznymi matematickymi ulohami, ktore som "zral". Preto som pisal, ze skola nie je vsetko. Ono, aj skola videla, ze ked jej okresne kolo pytagoriady pre 6 rocnik vyhra jej piatak, tak sa oplati cosi robit. Keby som bol na specialnej skole pre talentovane deti, mozno by sa take cosi povazovalo za samozrejmost.

Ked zalozite "klub ludi s velkou nohou" a clenmi sa budu moct stat iba ti, co maju velke cislo, a ked budete presadzovat aby sa na vyrobu vacsich topanok davala statna dotacia, tak to bude elitarstvo. O tom, ze tie testy o inteligencii nehovoria, som pisal vyssie.

Inac, nechcem Vas kritizovat. Neberte toto v zlom. Predpokladam, ze mate zaujem o svoju pracu a chcete detom len to najlepsie. Prajem Vam, aby sa Vam v tom darilo. Ale zdviha mi adrenalin, ked sa nonsalantne hovori o lepsich vysledkoch v tych IQ-testoch sposobom: "Ano, som inteligentny, Vy ste hlupaci, ale je to prirodzene, nic s tym nespravite." Prave takyto arogantny postoj mala pani z Mensy a Vy ste sa toho chytili. Podobnym sposobom ste napisali tento clanok a podobnym sposobom som napisal poznamocku o hodne vyssie. Tu uz diskutujeme (aspon zatial) priamociaro, bez zhadzovania oponenta. :-)
 

 

Je problém vybrať do IQ testu rozumné úlohy. Odborné IQ testy vyzerajú inak ako tie bežné v časopisoch alebo na internete, ale aj tam sa dá povedať, že sú abstraktné-matematické. Napriek tomu... naozaj si si istý, že ten sused by v nich pohorel? Nechcem sa hádať, možno áno, ale pripadá mi riskantné hodnotiť to odhadom. Aj v tom vidím výhodu testu, že je tam nejaký vzorec (môžeme sa hádať, nakoľko spoľahlivý) namiesto púheho predsudku.

Keď som chodil na ZŠ, ponúkali mi prestup na ZŠ so zameraním na matematiku, a odmietol som, lebo mi tiež pripadalo lepšie byť matematickou hviezdou na jazykovej škole. No keď potom na (dnešnej) Grösslingovej otvorili triedy osemročného gymnázia, skoro som plakal, že ma to o rok minulo. Rozdiel? Poznal som odtiaľ skvelých ľudí, takže som to nebral tak, že by som sa ocitol medzi konkurentmi, ale medzi podobne zameranými kamarátmi. Nejde teda len o to, aký je kolektív odborne, ale aj o ľudskú stránku.

Emigrujúci vedci... hm, čo keby sme to nebrali ako fakt, s ktorým sa treba zmieriť, ale namiesto toho vymysleli niečo, čím ich udržíme doma? (Nemyslím teraz ficovské ostnaté drôty, skôr viac peňazí na vedu, alebo aspoň nižšie dane.) Myslím si, že reálne emigruje menej ako polovica, odhadol by som to nanajvýš na 20%. Viac vedcov asi stratíme na tom, že keďže ich neuživí veda, pôjdu robiť nejakých finančných poradcov a iné veci. Načo je dnes vzdelanie, keď je zaň dospelý človek skôr trestaný? A nielen vedci, ale aj šikovní ľudia vo výrobnej sfére; odmena za vzdelanie a pracovitosť: extra "milionárska" daň pre strednú triedu.

Asi vnímame ako "aroganciu" rôzne veci. Je arogantnejšie povedať "mám vysoké IQ, som inteligentný", alebo "aj keď máš vysoké IQ, aj tak nie si inteligentný"? Lebo to je bežná reakcia... že ľudia s vysokým IQ sa "v skutočnosti" ničím nelíšia, len vedia lepšie robiť určitý druh testu. (Bolo to v komentároch k tej panej z Mensy.) A teda nemajú dôvod (okrem snobstva) sa navzájom stretávať. Ja mám pocit, že tam rozdiel je; ale pripúšťam možnosť, že si to iba nahováram. (Sebaklam sa nedá vylúčiť nikdy, okrem vedecky spoľahlivých testov. Lenže teraz spochybňujeme práve tie.) Druhá vec je, že bežný vzdelaný človek sa asi aj mimo Mensy pohybuje skôr medzi inteligentnejšími ľuďmi, takže tým sa ten rozdiel zmenšuje.

Chcelo by to urobiť experiment -- zoznámiť navzájom veľkú skupinu ľudí, nechať ich, nech sa navzájom ohodnotia, koho považujú za inteligentného, a potom im dať IQ testy...či ich výsledky súvisia s tým, čo ľudia inštinktívne vnímajú ako inteligenciu. Prípadne im dať vyriešiť nejaké logické úlohy, ale najprv nech ľudia odhadnú druhých, kto vyrieši a kto nie; či majú lepší odhad ľudia, alebo výsledky IQ testu. Týmto môžeme zistiť, aká je praktická užitočnosť IQ testov.
 

S mnohym suhlasim...

Napad hodnotit skoly podla uspesnosti ziakov na sutaziach, olympiadach sa mi paci.
Ale emigrujuci vedci? Podla mna je vhodne, ak co najviac mladych zmizne aspon nacas na zahranicne pracoviska. Uvidia, naucia sa ak sa cast z nich vrati, vytovri vhodne zazemie, mozno sa vratia aj ostatni. Ale vsetci budu bohatsi o skusenosti, ktore by tu nemuseli ziskat. Ja osobne by som chcel robit vedu. Ale za tie peniaze? Ak mam talent aj na ine veci, pojdem si zarobit inde. Veda u nas je viac o laske k nej, ako o serioznej praci, ktora ma uzivi.
 

hmm...

to je niekedy tazke rozhodovanie, zalezi na mnohych veciach. Ja som za opacny postup: treba vyskusat s tym, ze keby sa neuspelo, tak sa moze vratit. Som za vyskusanie sance, ktora sa moze premeskat a nikdy uz podobna prist nemusi.
Niekedy pri rozhodovani pomoze "potiahnut problem do extremu" v tomto pripade napr. takto: bol by si spokojnejsi, keby tvoje dieta dostalo porno-oskara, alebo keby bol z neho iba menej ako priemerny herec? Je to priklad, ok? v ziadnom pripade to nema byt urazka. A este: nechcem jednoznacne tvrdit, ze drzitel porno-oskara v ziadnom pripade nemoze byt v zivote ovela stastnejsi, ako herec dramaticky, alebo komik, zvlast ak sa mu velmi nedari v profesii. :-)
Ale asi by som vedela k tomu aj viac povedat, nielen z vlastnych skusenosti, ale aj z odpozerania u nasich deti, znamych, kamaratov. Osobne sa ovela lepsie citim ako "blbec" medzi mudrymi ludmi.

Vyskusala som si jeden cas byt "akoze najmudrejsia" v kolektive, citila som sa v takej polohe velmi zle. Snazila som sa rychlo zapadnut, nevytrcat, co sa mi aj dost podarilo ;-) ale asi mi vzdy bude luto, ze som sancu neuchopila vtedy za pacesy.
 
Hodnoť

inteligencia nie je vsetko

Suhlas - zrejme si iste pocul o takzvanej emociolnej inteligencii - ta v istych oblastiach zavazi omnoho viac.
Co sa tyka psychologov, mam zle skusenosti, psychologicka, co mi mala pomoct, mi povedala taku vetu, ktorou len zaklincovala moje vtedajsie problemy.
 

 

Psychológia je študijný odbor, na ktorý sa ľudia hlásia z rôznych dôvodov, občas veľmi pochybných. Stretol som aj veľmi dobrých, aj veľmi zlých psychológov. A na rozdiel od iných zamestnaní sa mi zdá, že tu nie je skoro žiadna kontrola; ak nejaký psychológ robí hlúposti, s veľkou pravdepodobnosťou mu to prejde. Takže je to o konkrétnom človeku. Ešte by som dodal, že na Slovensku je úroveň psychológie dosť nízka.

Emocionálna inteligencia je schopnosť správne vnímať a zvládať svoje i cudzie emócie. Nie je tak jednoznačne merateľná ako IQ, pretože kým logické úlohy mávajú objektívne správne riešenie, správna emocionálna reakcia môže závisieť od konkrétnej kultúry. Jej dôležité zložky sú extraverzia, ústretovosť, otvorenosť, svedomitosť, a schopnosť slovne vyjadrovať emócie. Na druhej strane, tvrdenia z bestsellerov o dôležitosti emocionálnej inteligencie sú často prehnané. Ja sa prikláňam k názoru, že do istej miery sa IQ a EQ navzájom kompenzujú; že ak má človek mierne nedostatky v jednej oblasti, môže ich vyvážiť druhou oblasťou; napríklad človek nepotrebuje byť natoľko inteligentný, ak vie s ostatnými dobre vychádzať a radi mu pomôžu; na druhej strane nepotrebuje také dobré vzťahy, ak si vie väčšinou poradiť sám. Problémy má človek až vtedy, keď je v oboch oblastiach slabý, alebo v jednej z nich príliš slabý. To ale neznamená, že by sa jedno s druhým vylučovalo. Skôr to, že človek si často vyberie jedno z toho, a na tom založí svoju životnú stratégiu.

Bolo by zaujímavé založiť nejakú školu pre deti s mimoriadne vysokým EQ. Rád by som sa pozrel, ako by to tam vyzeralo; pravdepodobne veľmi príjemne. Ale najprv na to treba vymyslieť poriadne testy.
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 > >>

Najčítanejšie


  1. Věra Tepličková: Kto zistí, či je 90-ročná babička naozaj najväčšou rybou slovenskej ekonomiky? 113
  2. Robert Fico: Koniec nezávislosti sudcov a prokurátorov 73
  3. Martin Fletcher: Z totality do totality: výstava Paměti národa z příběhů pamětníků Královéhradeckého kraje 67
  4. Milan Brejcha: Ospravedlňujem sa za nich - kresťanov 54
  5. Pavel Macko: Nežartujte, pán Fico! Medzi nami je rozdiel. 54
  6. Michal Hradil: Som milionár Michal (32) 42
  7. Barbora Majdišová: Prečo mi Švédi neprikázali karanténu a čo s tým má Pipi Dlhá Pančucha 36
  8. Monika Nagyova: Denník starej dievky – Ako sa vyrovnať s bezdetnosťou 35
  9. Martin Fletcher: Slovenský tenisový Skokan roku 2015 Martin Blaško nám v úvodu roku 2017 poskytl rozhovor 34
  10. Martin Fletcher: Tenisový turnaj kategorie ITF tentokrát v Chomutově 33

Rebríčky článkov


  1. Richard Gajarský: Corona virus special
  2. Martin Fletcher: Z totality do totality: výstava Paměti národa z příběhů pamětníků Královéhradeckého kraje
  3. Miriam Studeničová: O pozitívach koronavírusovej krízy a o poučení z nej
  4. Lukáš Parízek: Labyrint ekonomických opatrení
  5. Silvia Smolková: Kde sa vzal, tu sa vzal, Marián sa známym stal
  6. Július Kovács: Zabíjačka advokátov a sudcov s Kočnerom sa pre pandémiu vo väzení prekladá
  7. Roman Hutira: Najdrahšou komoditou sveta nie je zlato, ropa, diamanty a ani lítium. Je to Čas.
  8. Július Kovács: Odpovede sudruhovi Ficovi. Takže preceda SMERU tu máš odpovede.
  9. Vladimír Krátky: Birmovaný alkoholik prechľastal „ s kočárkem i děcko “ ... .
  10. Silvia Smolková: O tom, ako kapitán Andrej velil RTVS


Už ste čítali?