Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Inteligencia (1.) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

A v čom je vlastne problém, ak sa osemročné gymnáziá "premnožia"? Podľa mňa to jednoducho znamená, že rodičia dávajú prednosť takejto forme vzdelávania. Je na tom niečo zlé? Z finančného hľadiska -- keď žiak nebude na osemročnom gymnáziu, bude na základnej škole; náklady sú plusmínus rovnaké. A ak nie, prečo teda neponúknuť rodičom možnosť doplatiť si *rozdiel* medzi nákladmi na žiaka na druhom stupni základnej školy, a na prvom stupni osemročného gymnázia? (V skutočnosti je to asi naopak; ak žiak vyštuduje 4 triedy ZŠ a 8 tried gymnázia, prispieva naňho štát o rok kratšie ako keď vyštuduje 9 tried ZŠ a 4 triedy gymnázia.) Prečo je problémom selekcia žiakov v nízkom veku? Do akého veku je korektné predstierať, že sú všetci rovnakí? Mimochodom, existujú aj výberové základné školy, to už je v poriadku? Navyše, či žiak zostane do konca na ZŠ, alebo ide na osemročné gymnázium, to ešte definitívne neurčuje jeho dráhu. Aj zo základnej školy môže ísť na štvorročné gymnázium, a skončiť na univerzite s rovnakým titulom. Argument, že osemročné gymnáziá berú základným školám "nielen smotánku, ale aj lepší priemer", je o čom? Mal by byť teda "lepší priemer" obetovaný, len aby sa "podpriemer" na základných školách necítil osamelo? (Inými slovami, dieťa s IQ 130 má právo na vzdelanie primerané jeho inteligencii, ale dieťa s IQ 120 už musí študovať spolu s deťmi s IQ 80, len aby sa tieto necítili diskriminované?) O "záruke, že dieťa na osemročnom gymnáziu dostane dobré vzdelanie a bude patriť medzi intelektuálnu elitu" si myslím svoje. Nie je škola ako škola. Ale prečo tie dobré nemôže od zlých vytriediť trh? (Keby to uverejnil iný časopis ako Týždeň, som si istý, že všetci priaznivci Týždňa by túto základnú chybu v úvahe ľahko zbadali.) Je pravda, že niektorí žiaci, ktorí idú na osemročné gymnáziá, neskôr zlyhajú. Ale to je normálne; takisto ako že niektorí sa dostanú na univerzitu, a potom odtiaľ vyletia. Ak je nevýhodou skorej selekcie, že nie je definitívna, nuž ani tá neskoršia nie je. Dokonca aj absolvent univerzity s červeným diplomom môže neskôr v živote totálne stroskotať. Taký je život. Argument fínskym školstvom je zaujímavý, ale musel by som o ňom vedieť niečo viac než iba jeden článok z Týždňa. Realita sa môže líšiť od oficiálnej verzie. Možno sú pre fínskych rodičov pojmy "gymnázium špecializované na matematiku" a "gymnázium špecializované na šport" zrozumiteľným kódovým označením pre "gymnázium pre nadaných" a "gymnázium pre menej náročných". ;-) Výber predmetov na základnej škole však považujem za správnu vec. Možno je to celkovo tak, že všetky deti síce študujú v tej istej budove, ale jedny sa úplne flákajú, a druhé naozaj študujú. Rád by som sa na to podrobnejšie povypytoval niekoho, kto na takej škole naozaj učil.
Viliam Búr
<< < 1 2 3 4 5 6 7 > >>

 

nie je vela iba 8 rocnych gymnazii, ale gymnazii celkovo. Tusim ich je tretina Slovenka. Ako raz povedal Prof. Brunovsky pamatnu vetu: "Slovenske matere neporodili tolko profesorov, aby sme mohli mat tolko vysokych skol". Ja si osobe myslim, ze slovenke matere neporodili tolko intelektualov, aby sme mohli mat tretinu gymnazii...

Myslim, ze by bolo velmi fajn rozsirit stredne skoly aby plnili ulohu vzdelavania. Napriklad taka socialna praca, ktoru maju uradnicky. Nebolo by vhodnejsie a lacnejsie postavit lacnej uradnicke stredne skoly namiesto aby ti ludia stracali tolko casu studium, po ktorom ani tak velmi netuzia? Myslim si, ze slovensky system strednych skor je silno neefektivny, co ma aj netrivialny dopad na vysoke skoly...
 
Hodnoť

 

dobré prirovnanie. má to celé len jednu chybu- existujú aj iné typy nadania nez tie, ktoré sú uplatnitelné v skole a tam je to este tazsie. IQ testy nie sú vsetko, a najma je to velký problém získat ucitelov, ktorí majú na to, aby tieto deti niekam potiahli naozaj, nielen cez výsledky IQ testov a testov vedomostí. Lebo ani funnkcia v skole nerobí ucitela automaticky kompetentným najma po ludskej stránke, to je velmi bolavá téma
 

 

" existujú aj iné typy nadania nez tie, ktoré sú uplatnitelné v skole a tam je to este tazsie."

Mas pravdu.
Ludia napriklad manualne zrucni sa mozu v skole citi ako uplni blbci.
Mam jednu znamu, ktora v skole nic moc prospech, ale pozrela sa na obrazok v Burde (to je casopis pre zensku modu) a usila. Alebo ustrikovala, uhackovala
Pripadne nejake vlastne kreacie.

Dnes robi uctovnicku, skoda jej premarneho nadania ...
 
Hodnoť

 

vsemozne podporujem triedy pre nadane deti a vas clanok sa mi obsahovo ako aj formou velmi pacil. dovolim si ale uviest aj negativny priklad na skoru separaciu - zial som ho zazila ja sama.
skola ma od prvej triedy nebavila, vobec som sa neucila, a kedze som aj velmi skaredo pisala, zaradili ma do triedy podpriemernych. nemala som kamaratov, vo volnom case som si citala alebo tulala sama v prirode. zmena nastala, ked raz, uz na druhom stupni, prisiel do skoly inspektor, precital si sloh odo mna a oznacil ma za nadpriemerne nadanu. zmobilizoval ucitelov, rodicov, premiestnili ma do lepsej triedy, zacala som vyhravat vsemozne vedmomostne aj umelecke sutaze. namiesto ucnovky som isla na gymnazium, zial, na nie celkom dobre, ale predsa len. na vysokej skole som napokon nasla svoje miesto zivote.
odvtedy som spoznala mnoho inteligentnych ludi, ktori nedopadli tak dobre ako ja, su to vacsinou nestastni ludia zavreti vo svojich knizniciach a citiaci sa zbytocni na tomto svete. nechcem ani pomysliet na to, ako malo chybalo, aby som tak neskoncila aj ja...
 

 

Bola tá skorá separácia na základe objektívneho testu, alebo to bol iba subjektívny názor (predsudok) nejakého učiteľa? Nechcem tým povedať, že testy sú neomylné; len že k podobným omylom na strane učiteľov dochádza omnoho častejšie. Nadaní žiaci sa občas odhalia práve u psychológa, kam ich pošlú na vyšetrenie, či nepatria do osobitnej školy. Tá irónia... že keď žiak nesedí do priemeru, nie je ľahké odhaliť, ktorým smerom prečnieva!

Na škole mi hrozne liezol na nervy dôraz na pekné písanie; našťastie to pomerne rýchlo skončilo. Ako preučený ľavák som pekne písať nevedel; a keďže som sa ešte pred školou naučil písať tlačeným písmom, považoval som písané písmo za celkom zbytočné. (Vlastne si to myslím doteraz. Teda, niektorí mi tvrdia, že je vraj ľahšie, ale mne tak nikdy nepripadalo.)
 

 

s pismom ma obcas sekiruju doteraz... tlacenym pisem ako-tak citatelne, no mne ide pisane rychlejsie (ale skaredsie). bez pocitaca/pisacieho stroja by som balila asi mrazene kurence niekde pri pase...
ta separacia nebola na zaklade nijakeho testu, proste sa ti na prvy pohlad slabsi zgrupovali do jednej triedy. na vacsinu ucitelov nemam dobre spomienky, boli to asi ubohi stroskotanci, ktorych vobec nebavilo, co robili a liecili si tam svoje komplexy. o to vacsia vdaka patri tym, ktori taki neboli. a rodicom, ze ma podporovali v studiu, aj ked nikto z rodiny nikdy nestudoval, aj z dediny iba par ludi.
 

Mam podobnu skusenost,

hoci nie na sebe. Rozvadzat ju tu prilis nemozem. Poviem len to, ze ked ucitelka v prvej triede odporuca zaradit dieta do osobitnej skoly, pricom este ani nezistila (nemala ako, dieta bolo extremny introvert), ze dieta uz davno cita, tak je to smutne. (Upozornenie, aby nedoslo k nepochopeniu (moze sa stat). Toto je reakcia na "lunaria", nie na clanok.)
 
Hodnoť

 

Myslim, ze s ucitelskym personalom pre inteligentne deti je to bieda - vravim z vlastnej skusenosti
 

 

všimla si si, standy, že neičo podobne som napisala aj ja a Vilo na to vobec nereagoval- teda zatial, mozno uz isiel spat.
 

 

S učiteľmi je dnes problém všade. V Bratislave možno väčší ako inde, lebo tu sú lepšie možnosti zárobku, zatiaľ čo platy v školstve sú určované jednotne, čiže v pomere k ostatným profesiám sú tu najnižšie. Väčšina škôl je rada, ak má vôbec dostatok učiteľov, lebo ani to nie je jednoduché.

Problém s nedostatkom vhodných učiteľov teda nie je špecifický pre školy pre nadané deti. Čo s tým? Môžeme fantazírovať o tom, ako by mal vyzerať ideálny učiteľ... ale to neznamená, že taký existuje, že bude ochotný pracovať za učiteľský plat, a že sa ho podarí získať práve našej škole.

Myslím si, že vhodný učiteľ na škole pre nadané deti by v porovnaní s vhodným učiteľom na bežnej škole mal mať navyše:

a) omnoho hlbšiu znalosť predmetu. Žiaci sa budú viac pýtať, a pôjdu viac ho hĺbky. A to nielen na hodine, ale aj v rámci ročníkových projektov, SOČ, atď. Mal by s nimi vedieť držať krok čo najďalej, ale napriek tomu sa to niekedy nepodarí. A potom potrebuje:

b) vyrovnanosť a zdravé sebavedomie, aby vedel na rovinu povedať "neviem" a prípadne žiaka odkázať na vhodnú literatúru. Nemie mať komplexy z toho, že ho nejaký žiak prekoná v tom, čomu sa on venuje celý život.

c) určite by nejaký psychológ vedel dodať ďalšie veci, na ktoré si teraz nespomeniem.
 

 

napriek "všeobecnemu problemu s učiteľmi" si naša škola učiteľov vybera a prechadzaju vyberom. podla riaditela sa mu rocne hlasi cca 50 ucitelov, a z toho je rad ak vyberie 3-4, ktorí sa osobnostne na túto prácu hodia - na prístup, ktorý presadzuje. Pritom zhruba rok od nich pozaduje dobrovolnú úcast na kruzkoch a praci s detmi, plus vycvik emocionalnej inteligencie. Rocne nadalej sa vzdelavaju, asi 6 - 8 tréningových dní, doslova šlapú na komunikácii a prekonávaní vlastných hraníc. Robia to tí, ktorí takýto osobnostný rast povazujú za pridanú hodnotu a plus do svojho života, platy majú rovnaké ak nie nižšie ako na iných školách. Je to o tom, ako si nastavíme latku, podilezať ju z nejakých všeobecných dovodov nie je dobrým signálom.
 

 

Prečítal som si ďalšie komentáre, takže len na upresnenie... tá škola, kam sa ročne hlási 50 učiteľov, *nie je* v Bratislave, však? Myslím, že ten počet je čiastočne daný tým; a čiastočne samozrejme aj dobrou povesťou školy. V Bratislave sa napríklad na informatiku zháňa učiteľ veľmi ťažko... na viacerých školách učí informatiku matematikár alebo učiteľ iného predmetu, ktorý to jednoducho dostal od vedenia príkazom, pretože informatikára nedokážu zohnať a dlhodobo udržať (ak je aspoň trochu schopný, zarobí si tri-štyrikrát viac v nejakej firme).

Psychologický výcvik pre učiteľov je fajn. U nás sa tiež niečo také robilo popoludní, raz za týždeň popoludní, ale bolo to nepovinné. (Nešiel som tam, pretože sa mi to krylo s inými aktivitami, a na jeden psychologický klub už chodím mimo školy.)
 

 

Z akej skúsenosti konkrétne vravíš? Pretože ja si dovolím tiež z vlastnej skúsenosti tvrdiť opak...
 

 

Ako pisem - z vlastnej. Najdu sa aj skveli ucitelia, ale vadi mi velka fluktuacia pedagogickeho personalu a niektori ucitelia detom nestacia
 
Hodnoť

Velmi dobre napisane

trosku dlhe ale posluzilo ucelu, k+
 
Hodnoť

preco klamat?

"Európska únia sa momentálne riadi heslom, že všetci sme rovnakí, a žiadne nadané deti neexistujú."
Europska unia podporuje aj nadane deti, ale riadi sa heslom, ze separacia nadanych deti do ghett vedie k ich socialnej izolacii a v konecnom dosledku negativne poskodzuje nielen je samotne, lebo sa nenaucia zit vo vacsinovej populacii, ale aj vacsinovu priemernu detsku populaciu, ktorej zasa chybaju nadpriemerne vzory, preto sa v modernych EU krajinach preferuje model zaclenenia nadanych deti do beznej skoly, kde su im k dispozicii specialne nadstavby, programy, kruzky, treneri ...
podobne, ako pre deti nadane vytvarne, herecky, hudobne.
 

 

Zabalil si to do pekne znejúcich slov, ale keď sa pozrieš pod povrch...

Čo je to sociálna izolácia? To, po čom väčšina ľudí prirodzene túži. Každý je rád "medzi svojimi". Fanúšikovia heavy metalu vyhľadávajú spoločnosť fanúšikov heavy metalu; linuxáci radi kecajú s linuxákmi; diváci mexických telenoviel si majú čo povedať s divákmi mexických telenoviel. Ak nedovolíš ľuďom, aby sa takto rozdelili, ale vytvoríš z nich rovnomerný mix, čo sa stane? Najlepšie dopadnú tí, ktorí majú väčšinové záujmy. Predpokladajme, že napríklad 20% populácie práve sleduje majstrovstvá sveta v hokeji. Ak vyberieš na ulici náhodných 20 ľudí a zamkneš ich do jednej miestnosti, nájdu sa medzi nimi v priemere štyria fanúšikovia hokeja a tí si dobre pokecajú o svojom hobby. Ostatní, ak budú chcieť komunikovať, sa budú musieť prispôsobiť druhým. Inteligentnejší sa vo všeobecnosti budú musieť prispôsobiť menej inteligentným, pretože naopak to proste nejde. Ak bude medzi prítomnými iba jeden programátor, tak ten môže rovno zabudnúť na to, že by si s niekým niekedy pokecal o programovaní. Z väčšinovej kultúry sa takto stane jediná kultúra; tí, ktorí boli doteraz v menšine, už nebudú len v menšine, ale budú izolovaní. Chcel si zabrániť vytváraniu izolovaných skupín, namiesto toho si z nich vytvoril izolovaných jednotlivcov. Jediné východisko je, ak takýto jednotlivec potlačí vlastnú osobnosť a prispôsobí sa skupine.

Nemyslím si ani, že priemerná populácia nejako túži po nadpriemerných vzoroch. (No dobre, s výnimkou futbalových a hokejových vzorov.) Opýtaj sa bežného žiaka, či majú v triede "bifľošov", čo si o nich myslí, a ako sa voči nim správa.

Nadaným deťom takýto systém očividne neprospieva. Jeho cieľom je iba utíšiť závisť okolia tým, že sa nadané deti obetujú, rozpustia v priemernej populácii. Keby bol takýto systém naozaj lepší, neexistovali by ani vysoké školy -- tie predsa tiež separujú určitú skupinu žiakov; prečo ich nemožno nahradiť nejakým krúžkom na bežnej učňovke? Ale možno sa raz EÚ prepracuje aj k tomu...
 

nie je dolezite,

co si Ty myslis, dolezite je, co ukazuju sociologicke, psychologicke a pedagogicke vyskumy.
Skola nie je pozeranie hokeja ani spolocensky pokec na uzavretej party, skola je vychova dietata 4-6 hodin denne. Deti izolovane do zaujmovych alebo elitnych skupin neziskaju schopnosti socialnych kontaktov s inymi skupinami, castejsie sa stavaju odtrhnutymi od beznej spolocnosti, elitarmi, nadradenymi, netolerantnymi.

Vysoke skoly - takto moze argumentovat snad iba skolnik, nie pedagog - vysoke skoly navstevuju dospeli ludia, u ktorych hovorit o vychove v skole a formovani osobnosti je naivita alebo neznalost - na rozdiel od zakladnych skol, kde vychova je dolezity, ak nie dominantny proces posobenia skoly na osobnost dieta. Vsestrannu osobnost, posobenie psychicke, socialne, fyzicke, pedagicke. Na zakladnej a ciastocne aj na strednej skole sa dieta uci byt sucastou kolektivu, zapajat sa do kolektivu, komunikovat s clenmi kolektivu, nachadzat si miesto v kolektive.
 

 

Elitári, nadradení, netolerantní... tak to je to, o čo tu naozaj ide. Zvyšok je iba zámienka.

Ak je niekto dobrý športovec, smie sa postaviť pred kamery s medailou okolo krku a usmievať sa. Má na to právo. Smie byť hrdý na svoje ruky, alebo na svoje nohy. To všetko sa môže. Spevák smie byť hrdý na svoj hlas, miss na svoju tvár, prsia a zadok. Aj to sa môže. Len jediná vec je tabu... mozog. Tým sa nesmie pýšiť nikto.

Bežcovi nikto nepovie, že nesmie bežať príliš rýchlo; že najdôležitejšie je pomaly kráčať uprostred kolektívu. Hlavne nikoho neuraziť, nikoho nenaštvať, nikoho nepredbehnúť. Bežec má právo byť prvý, byť elita. Bežci smú vytvárať skupiny a spoločne športovať. Nikto sa tým necíti ohrozený. Nikto necíti potrebu pri každej príležitosti pripomínať, že beh nie je všetko, že čas strávený v prítomnosti iných bežcov je akosi neplnohodnotný, že keď niekto behá, prestáva pritom byť súčasťou spoločnosti.

Prečo je dôležité formovať osobnosť nadaného dieťaťa akurát tak, že sa mu znemožní stretávať so seberovnými? Priemerné dieťa to predsa smie. Priemerné dieťa má právo rozvíjať sa na svojej intelektovej úrovni, medzi rovesníkmi, ktorí ho intelektuálne stimulujú. Prečo to isté nesmie aj nadané dieťa? Prečo sa za "kolektív" označuje iba skupina priemerných detí, a nie aj skupina nadaných deti? Prečo je také dôležité zlomiť osobnosť nadaného dieťaťa? Dôležitejšie zabrániť tomu, aby malo pocit výnimočnosti, než umožniť mu svoje výnimočné schopnosti primerane využiť.

Ľudia s nadpriemernou inteligenciou nie sú o nič menej ľuďmi ako hocikto iný. Takže keď sa stretnú spolu, nie je to o nič menší sociálny kontakt, ako keď sa stretnú s niekým iným. Rozdiel je len v tom, že sa môžu inteligentnejšie porozprávať. A špeciálne v škole, že sa môžu aj inteligentnejšie učiť. Nie sú to o nič menej všestranné osobnosti. Práve naopak; skutočne *všetky* svoje stránky môžu naplno rozvinúť len medzi seberovnými. Označuješ deti za "izolované", keď sa nachádzajú vo svojej záujmovej či elitnej skupine? Omnoho viac je izolovaný človek nútený žiť v spoločnosti ľudí, ktorí mu nie sú schopní rozumieť.

Predstavme si, že by si všetci nadpriemerne inteligentní ľudia začali svoju inteligenciu naplno uvedomovať, a boli by na ňu primerane hrdí. Čo by sa stalo? Myslím, že im by to iba prospelo. A ostatní by sa s tým proste museli vyrovnať... tak isto, ako sa dnes musia ľudia vyrovnávať s tým, keď nemajú hudobný sluch, talent na cudzie jazyky, alebo peknú tvár. Nadaní ľudia by s týmto nemali problémy; mindráky by z toho mali nanajvýš tí druhí. Netolerancia nie je to, keď viem, že som v niečom lepší. Netolerancia je, keď viem, že druhí majú na to, aby boli v niečom lepší, ale snažím sa im v tom umelo zabrániť.


Ak to nebolo iba blafovanie, pošli prosím linky na nejaké sociologické, psychologické a pedagogické výskumy, ktoré dokazujú, že kontakt so seberovnými je pre nadané deti škodlivý.
 

pozeram, ako sa

iba utapas v emociach a ublizeneckych naladach, takze ani nevladzes pochopit citany text, nie to este vnimat argumenty, nevidim preto zmysel dalsej diskusie.
Iba podotknem, ze vysokoskolsky vzdelany pedagog by mal byt schopny si odbornu literaturu najst sam a pod druhe, citove aj socialne problemy sportovych primadon su nielen odborne, ale aj verejne dostatocne zname, o tom, ako koncia missky, ani nehovorim.
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 > >>

Najčítanejšie


  1. Miroslav Babič: Prepojenie Valla na dodávateľa predražených rúšok je veľmi nápadné 281
  2. Július Kovács: Šok pre Slovensko. Robert Fico vracia peniaze. 188
  3. Peter Cmorej: Pellegriniho vláda rozdala svojim v posledných dňoch ďalších 3,4 milióna € 110
  4. Michal Šimečka: Kde sú tie európske rúška? 85
  5. Tibor Ferko: Nepochopil som poďakovanie Kiskovi za blackout PS/Spolu 77
  6. Peter Kollega: Dnes som vstúpil do stoky zn. @LBlaha 34
  7. Peter Kimlička: Dovoľte ešte raz o tom hlúpom blackoute 26
  8. Július Kovács: Acylpyrín alebo Viagra ? 21
  9. Michal Lukáč: China lied, people died - ako komunizmus ničí svet. 19
  10. Miroslav Lukáč: Ficova TB na TATRI prekročila všetky medze. Potvrdila nutnosť ochranky. SBS, aj lekárskej. 12

Rebríčky článkov


  1. Štefan Vidlár: Kritérium pravdy je prax
  2. Rastislav Hrušovský: Iracionalita ekonomiky, zaklad pandemie ľudstva?
  3. Daniel Macko: K čomu vláda potrebuje výpisy hovorov v boji proti koronavírusu?
  4. Viktória Nováková: Súzvuk
  5. Juraj Štubniak: Otázky na pána premiéra 1.
  6. Olívia Lacenová: Unilever ako investícia s potenciálom. Vďaka COVID-19
  7. Martin Krištoff: Dodávky ropy naďalej rastú. Dohoda zatiaľ nie je na stole
  8. Marcel Vlna: Matovičov volič premiérovi: NEBUĎ HYSTERICKÝ!
  9. Vladimír Krátky: Matovič bude potrebovať zázrak, alebo nekompromisne zamieriť ukazovák na Fica !
  10. Miroslav Sabol: Ekonomické vydieranie počas takzvanej tretej svetovej vojny


Už ste čítali?