Čo je a čo nie je Wikipédia

Autor: Viliam Búr | 12.3.2007 o 9:00 | Karma článku: 12,55 | Prečítané:  11307x

Wikipédia je slobodná encyklopédia. Za týmito dvoma slovami sa však skrýva viac, než je na prvý pohľad zrejmé. A potom vznikajú zbytočné nedorozumenia. Tento článok je určený najmä tým, ktorí mali chuť niečím do Wikipédie prispieť, ale zatiaľ na to nenašli odvahu, alebo ich odradil niektorý z kritických článkov.

Klasický scenár nedorozumenia začína približne takto: internetový nadšenec, volajme ho napríklad Janko Mrkvička, sa dozvie o slobodnej encyklopédii Wikipédii. Buď na ňu natrafí náhodou pri hľadaní niečoho cez Google, alebo sa o nej niekde dočíta a klikne, aby si ju vyskúšal. Zamyslí sa, a usúdi, že niečo takéto má veľkú budúcnosť. Klikne do pravého horného rohu a zaregistruje si redaktorský účet. Akonáhle mu príde e-mail potvrdzujúci, že sa oficiálne stal redaktorom medzinárodnej encyklopédie, prichádza tréma a pocit veľkej zodpovednosti. Na ktorú tému začať písať?

Po chvíľke uvažovania Janko príde k záveru, že najlepšia je taká téma, na ktorú sa cíti najväčším odborníkom. A tak založí článok s nasledujúcim obsahom:

„Ján Mrkvička býva v obci Horné Dolné. Na Vianoce dostal pripojenie na internet a zaregistroval sa na Wikipédii ako redaktor.“

Po chvíľke rozmýšľania ešte doplní:

„Rád pozerá akčné filmy. Neznáša mačky. Píše päťstostranový fantastický román o čarodejníkovi Merlinovi. Zatiaľ je v polovici tretej strany.“

Mladý redaktor vzápätí vstane od počítača a začne hľadať nejakú peknú fotku, ktorú by naskenoval a priložil ako ilustráciu k článku. Keď sa o desať minút vráti, čaká ho nemilé prekvapenie. Článok je vymazaný a na obrazovke mu svieti odkaz od akéhosi neznámeho redaktora. Vraj nemá písať o sebe, ale o všeobecne zaujímavých témach.

Janko sa nenechá odradiť, a dotyčnému rovno napíše, čo si o ňom myslí. Vzápätí je ďalšími redaktormi upozornený, že po prvé, na Wikipédii sa pri diskusii predpokladá určitá úroveň slušnej komunikácie a argumentácie, a po druhé, slovo „debil“ sa píše s mäkkým „i“. Keď vidí, že sa toľko neznámych ľudí začalo zaujímať o jeho prípad, využije príležitosť vysvetliť svoje stanovisko.

Po prvé, všetci ľudia sú si pred zákonom rovní. Keď môže mať svoju stránku na Wikipédii nejaký Albert Einstein alebo James Bond (mimochodom, vymyslená postava), prečo by nemohol mať aj Janko Mrkvička? Kto je ten, kto to objektívne posúdi? Mimochodom, Einstein mal vraj na strednej škole z fyziky trojku, kým Janko si známku opravil na dvojku, a to už niečo znamená, však? Okrem toho dostal predvlani pochvalu riaditeľa školy za referát na tému „história Horného Dolného a priľahlých lazov“. V miestnom futbalovom mužstve je druhým náhradníkom. Dá sa povedať, že je známou osobnosťou. Po druhé, na Wikipédii je kopa článkoch o ľuďoch, o ktorých Janko nikdy nepočul... a to tiež neznamená, že tie články teraz začne mazať. Riadi sa heslom „ži a nechaj žiť“ a od osvietených redaktorov internetovej encyklopédie očakáva to isté.

Namiesto peknej filozofickej diskusie, ktorú by takto brilantne spracovaný argument mohol vyvolať, dostane iba linku na stránku, kde sú uvedené pravidlá prispievania. Je ich hrozne veľa, a sú tam linky na ďalšie stránky. Kto to má všetko čítať? Tak keď nemože písať o sebe, začne o niečom inom. A nemusí nutne vytvárať nové články, stačí dopĺňať chýbajúce informácie do existujúcich článkov. Nalistuje si článok s nadpisom „Merlin“ a doplní úvodný odstavec:

„Čarodejník Merlin je hlavnou postavou pripravovaného románu (názov zatiaľ nie je vymyslený) začínajúceho autora fantastiky, Janka Mrkvičku z Horného Dolného. Román bude mať päťsto strán. Autor je momentálne v polovici tretej strany, pretože mu čas na písanie románu uberajú zbytočné konflikty s ignorantskými redaktormi Wikipédie.“

Zatiaľ čo Janko uvažuje, akú časť osnovy románu je vhodné čitateľom Wikipédie vopred prezradiť (nechce im pokaziť prekvapenie, ale zároveň ich treba nejako navnadiť, nie?), odstavec je nemilosrdne zmazaný a Janko dostane odkaz, aby už láskavo viac nepísal o svojich literárnych postavách, ani o svojom psovi, futbalovom mužstve, a ďalších podobných témach, pretože nič z toho do encyklopédie nepatrí. To Janka prekvapí a len tak pre kontrolu si dá vyhľadať heslo „Harry Potter“, však aj to je literárna postava, a keď tvrdia, že to do encyklopédie nepatrí... klik, a článok je vymazaný! Cha, ale im ukázal...

Vzápätí zistí, že mu niekto zablokoval prístup do redakčného systému Wikipédie na 24 hodín.

Na druhý deň Janko prichádza k Wikipédii s vedomím, že bude vhodnejšie vyjadrovať sa iba na redaktormi schválené témy. Po chvíľke klikania nájde tému „komunizmus“, ktorá ho zaujme, lebo o nej už veľakrát diskutoval. Keď si však prečíta článok na Wikipédii, usúdi, že tam chýba to podstatné. Prihlási sa do redakčného systému a uvažuje, ako článok upraviť tak, aby najlepšie vystihol pointu. Nakoniec usúdi, že je len jedno správne riešenie... vymaže celý obsah článku, a namiesto toho napíše životnú pravdu, ktorú mu odovzdal jeho starý otec:

„Komunisti sú svine.“

O pár minút zistí, že mu na základe hlasovania zvyšku redakcie bol zrušený redaktorský účet.

Samozrejme, keď sa budete s Jožkom Mrkvičkom rozprávať o jeho kariére redaktora Wikipédie, asi vám ju nepopíše takýto spôsobom. Omnoho pravdepodobnejšie je, že si niekde na blogu vytvorí článok s nadpisom „Wikipédia – faloš, lož a klam“ a približne takýmto obsahom:

„Asi ste už počuli o Wikipédii, ktorá o sebe tvrdí, že je slobodná encyklopédia. Na vlastnej trpkej skúsenosti som sa poučil, že to nie je pravda. Redakcia Wikipédie sa v skutočnosti skladá z niekoľkých zadubených fanatikov, neschopných pripustiť iný ako vlastný názor. Iné názory, najmä pokiaľ sa týka politiky, môžu viesť až k zrušeniu vášho redakčného účtu, ako sa stalo napríklad v mojom prípade. Politické zafarbenie redakcie je značne do červena, a akákoľvek kritika komunistického režimu bude vzápätí vymazaná.

Cenzúra vo Wikipédii sa však týka aj ďalších oblastí. Napríklad v oblasti literatúry je povolené písať len o vybraných obľúbených dielach a autoroch. Iné, nemenej dôležité diela a autori, sa na základe subjektívneho rozhodnutia niekoľkých redaktorov nemôžu ani spomenúť. Moje príspevky boli systematicky prepisované a vymazávané, a stratil som už akúkoľvek chuť argumentovať s blbcami. Ak mi dnes niekto povie, že Wikipédia je objektívna, vysmejem sa mu. Kašlem na tento nevydarený projekt, a vám odporúčam urobiť to isté.“

Výsledkom je, že si čitateľ takéhoto článku povie: Hm, hm, tak dobre to vyzeralo, a takáto je teda skutočnosť. No, ešte dobre, že ma varoval, aspoň som si ušetril zbytočnú námahu. Škoda.

A pritom stačilo poznať a dodržiavať pár jednoduchých zásad. Tu je ich stručný prehľad:

fotografia
Seminár o Wikipédii; Partizánske 2007

Wikipédia je internetová encyklopédia. Na rozdiel od papierových encyklopédií tu neexistujú ekonomické tlaky na počet článkov alebo dĺžku článku. Článkov môže byť hocikoľko; v anglickej verzii je ich vyše poldruha milióna. Dĺžka článku je skôr ohraničená požiadavkou jednoduchej čitateľnosti a upravovateľnosti; z článkov nad 10 000 slov je lepšie vybrať niektoré celky ako samostatné články. (Napríklad ak je článok „Bratislava“ príliš dlhý, možno jeho časť dať ako samostatný článok „História Bratislavy“, pričom v hlavnom článku bude iba veľmi stručné zhrnutie a linka na vedľajší článok.)

Wikipédia je encyklopédia. (Nie je to reklamná plocha, vaša osobná stránka, ani stena verejného záchoda.) Jej obsah sa ohraničuje na veci, ktoré všeobecne patria do encyklopédie. Sú rôzne dôvody, prečo niečo do encyklopédie nepatrí.

Wikipédia nie je slovník. Nezaoberá sa v prvom rade slovami a slovnými spojeniami, ale vecami a myšlienkami, ktoré tieto slová označujú. (Napríklad článok s názvom „pes“ bude v prvom rade o štvornohých štekajúcich zvieratkách, ich vlastnostiach, rôznych druhoch, zdomácnení, a podobne; a nie o pôvode slova „pes“, jeho gramatických vlastnostiach a prekladoch do cudzích jazykov.) Jazyková informácia môže byť súčasťou článku, ale nie jeho jadrom. Ak chcete napísať niečo o samotnom slove, použite projekt Wikislovník.

Wikipédia nie sú noviny. Redakčná úprava článku trvá pomerne dlho, a nehodí sa na informácie, ktoré po krátkom čase predstanú byť zaujímavé. Ak chcete písať o aktuálnom dianí, použite projekt Wikinoviny (slovenská verzia zatiaľ neexistuje).

Wikipédia nie je zbierka citátov od slávnych osobností alebo zo známych diel. Ak chcete písať citáty, použite projekt Wikicitáty.

Wikipédia nie je miesto na prepisovanie doľne dostupných historických textov. Ak chcete uverejniť voľne dostupné historické dielo, použite projekt Wikizdroj.

Wikipédia je zoznam „dôležitých“ vecí. Nie je cieľom, aby obsahovala každú informáciu, dokonca ani každú overiteľnú informáciu; na druhej strane však stačí, ak je informácia dôležitá pre určitú obec špecialistov. Približným kritériom dôležitosti je, aby vec bola „spomínaná vo viacerých nepovrchných spoľahlivých publikáciách od nezávislých zdrojov“. To znamená, že tá vec bola pre viac ako jedného jednotlivca alebo organizáciu dôležitá natoľko, aby o nej niečo podrobne napísal. Wikipédia potom môže z týchto zdrojov čerpať.

Na Wikipédii sa píše o známych veciach. Nezverejňujú sa tu nové objavy ani výrobky. Ak ste objavili alebo vyrobili niečo nové, uverejnite to niekde inde, najlepšie v odbornom médiu. Ak o vašom objave alebo výrobku budú písať nezávislí odborníci, bude o ňom písať aj Wikipédia.

Wikipédia sa snaží byť objektívna. Hoci sa dá diskutovať, nakoľko sa tento cieľ darí dosiahnuť, a či je vôbec teoreticky dosiahnuteľný, stále platí, že očividne neobjektívne texty do Wikipédie nepatria. Osobitne je zakázané vytvárať články o sebe, o svojej firme, o svojich dielach, o svojej webovej stránke, príbuzných, a ďalších témach, kde je konflikt záujmov. Stránku o sebe je najlepšie vôbec neupravovať; svoj názor možno napísať na diskusnú stránku. Rovnako je zakázané články na takéto témy vymazávať. Encyklopedický článok o nejakom človeku jednoducho vyjadruje, čo tento človek znamená pre ostatných, a nie ako by sa on sám chcel prezentovať.

Wikipédia nie je cenzurovaná, aj keď sa snaží byť slušná. Potenciálne urážlivé veci by mala obsahovať iba vtedy, pokiaľ by bez nich zanikla pointa, a nie je možné nájsť slušnejšiu náhradu. (Inými slovami, ak si nalistujete heslo „penis“ alebo „vagína“, netvárte sa pohoršene, ak bude článok patrične ilustrovaný. Ak vaše náboženstvo zakazuje zobrazovať fotografiu duchovného vodcu, vypnite si vo webovom prezerači zobrazovanie obrázkov skôr ako kliknete na článok o ňom.)

Wikipédia je kolektívne upravovaná encyklopédia, neuznávajúca autority. Ak nájdete v článku chybu a opravíte ju, vysvetlite stručne v diskusii, prečo si myslíte, že pôvodná informácia bola nesprávna a nová je správna. (Vysvetlenie typu „pretože mám viac titulov pred menom a za menom ako vy všetci dokopy, učím túto tému na univerzite päťdesiat rokov a beriem stotisíc dolárov za lekciu“ sa neuznáva; dokonca ani v prípade, keď vám niečo z toho ľudia uveria.) Ak namiesto toho iba mlčky nahradíte jeden údaj druhým, je dosť možné, že ho o pár minút rovnako mlčky niekto nahradí naspäť. Áno, je možné, že vďaka tomuto prístupu Wikipédia práve prišla o jeden cenný poznatok od vzácneho odborníka. Na druhej strane sa takto zabráni vneseniu mnohých chýb od ľudí hrajúcich sa na odborníkov. Naučte sa komunikovať s „plebsom“; veď niekedy netreba dlho, postačí jedna jasná veta alebo hyperlinka.

Wikipédia je slobodná encyklopédia; ale skôr ako začnete toto slovo interpretovať tvorivým spôsobom, zistite si jeho význam v kultúre, ktorá Wikipédiu vytvorila. Sloboda v tomto prípade znamená právo čítať, kopírovať a publikovať časti encyklopédie, alebo dokonca aj celú encyklopédiu, za dodržania niektorých podmienok ako je uvedenie odkazu na pôvodný zdroj. (Z Wikipédie si napríklad môžete zobrať hocikoľko článkov aj s obrázkami, ľubovoľne ich upraviť, knižne vydať, a celý zisk strčiť do vlastného vrecka. Pritom treba uviesť, že materiály sú prevzaté z Wikipédie, a že aj výsledné dielo je slobodne šíriteľné.) Sloboda sa vzťahuje v prvom rade na údaje v encyklopédii, nie na samotnú internetovú stránku, na ktorej sú údaje uložené; tam sa treba riadiť pokynmi redakcie. Ak vám však začne pripadať redakcia Wikipédie pomýlená, a budete presvedčení, že by ste to vedeli urobiť lepšie, z právneho hľadiska vám v tom nič nebráni... skopírujte si celý obsah Wikipédie na vlastný server a založte vlastnú redakciu, s vlastnými, lepšími pravidlami. To sa už niekoľkokrát stalo (väčšinou išlo o vytvorenie „proamerických“ klonov, kde mali byť najmä politické informácie uvádzané výhradne z pohľadu konzervatívnych republikánov; niekoľkokrát išlo o komerčné klony, ktoré sa od pôvodnej Wikipédie odlišovali najmä prúžkom platenej reklamy na boku každého článku) a výsledkom je zistenie, že napriek všetkým vytýkaným nedostatkom väčšine čitateľov a redaktorov najviac vyhovuje pôvodná Wikipédia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rusko vylúčili na štyri roky z olympiády aj majstrovstiev sveta

Ruskí športovci budú môcť štartovať so štatútom "nezávislých".

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Francúzi sa uchádzajú o naše duše (píše Michal Havran)

Ak nás chcú pochopiť, musia zabudnúť na stereotypy.


Už ste čítali?