Inteligencia (3.)

Autor: Viliam Búr | 12.4.2009 o 19:00 | Karma článku: 11,09 | Prečítané:  6580x

Časť tretia: Čo je a čo nie je inteligencia; g-faktor; kultúrna záťaž.

Čo je to vlastne inteligencia? Je to schopnosť ľudskej mysle chápať myšlienky, rozmýšľať, argumentovať, riešiť problémy, učiť sa, plánovať. (Niekedy sa uvádzajú aj vlastnosti ako tvorivosť, poznanie, múdrosť, charakter, osobnosť, ale väčšina psychológov tieto vlastnosti nepovažuje za súčasť inteligencie.) Zdalo by sa, že niečo také je ťažko definovať a ešte ťažšie odmerať, ale v praxi sa ukazuje, že aj keď rôzni autori inteligenčných testov vychádzali z rôznych predpokladov, nimi vytvorené IQ testy vysoko korelujú. To znamená, že keď niekoho otestujeme pomocou niekoľkých rôznych IQ testov, výsledky budú približne rovnaké, hoci z pohľadu laika vyzerajú tieto testy veľmi odlišne.

Istú dobu bola populárna teória, podľa ktorej neexistuje jedna inteligencia, ale niekoľko inteligencií. (Rôzni autori udávajú rôzne počty a definície.)

  • Telesne-pohybovú inteligenciu využívajú športovci a tanečníci, ale aj chirurgovia, remeselníci a vojaci. Osoby s týmto typom inteligencie majú dobrú svalovú pamäť a najlepšie sa učia pomocou konania, nie čítania alebo počúvania.
  • Medziľudská inteligencia je citlivosť na nálady, pocity, povahu a motívy druhých ľudí. Osoby s týmto typom inteligencie bývajú extroverti, vedia pracovať v skupine a viesť skupinu. Vhodné pre politikov, menežerov, učiteľov.
  • Slovne-jazyková inteligencia sa využíva pri čítaní, písaní, rozprávaní príbehov, a pamätaní si slov a dátumov. Osoby s týmto typom inteligencie vedia dobre rozprávať a presviedčať, ľahko sa učia cudzie jazyky. Vhodné pre básnikov, spisovateľov, novinárov, filozofov, právnikov.
  • Logicko-matematická inteligencia súvisí s logikou, číslami, a abstraktným uvažovaním. (Zástancovia tejto teórie často tvrdia, že klasické IQ testy merajú práve túto inteligenciu.) Hodí sa na matematiku, programovanie, hranie šachu; využívajú ju matematici, inžinieri, ekonómovia.
  • Prírodná inteligencia je citlivosť na prírodu, schopnosť starať sa o zvieratá a krotiť ich, vnímanie zmien počasia. Vhodná pre prírodovedcov, ochranárov, farmárov.
  • Intrapersonálna inteligencia umožňuje poznanie seba samého; svojich citov, cieľov, motívov. Osoby s týmto typom inteligencie bývajú introverti a radi pracujú samostatne. Vhodné pre filozofov, psychológov, teológov.
  • Zrakovo-priestorová inteligencia umožňuje predstavovať si predmety a manipulovať nimi v predstavách, riešiť hlavolamy. Osoby s týmto typom inteligencie mávajú dobrú zrakovú pamäť a umelecké sklony. Vhodné pre umelcov, inžinierov, architektov.

Isteže, rôzni ľudia majú talent na rôzne veci, majú rôzne záujmy, a uprednostňujú rôzne štýly učenia. Na to posledné by mali pamätať najmä učitelia, preto je vhodné, ak sa počas štúdia pedagogiky s touto teóriou oboznámia. Ale čo to má spoločné s inteligenciou? Vyzerá to skôr ako použitie populárneho pojmu na označenie niečoho, čo sa predtým označovalo ako "talent" alebo "štýl učenia".

Hoci táto teória vznikla v snahe ukázať, že nič také ako všeobecná inteligencia neexistuje a existujú len jednotlivé nezávislé inteligencie, výsledky testov ukazujú, že tieto údajne nezávislé "inteligencie" navzájom korelujú. Inými slovami, ak niekto dosahuje nadpriemerné výsledky v jednej z týchto "inteligencií", pravdepodobne bude mať nadpriemerné (aj keď nie nutne rovnako dobré) výsledky aj v ostatných "inteligenciách". V pedagogike je známa napríklad súvislosť medzi zrakovou a matematickou "inteligenciou" -- matematické úlohy ľahšie vyrieši ten, kto si ich vie zrakovo predstaviť. A tým sa opäť dostávame k teórii jednej inteligencie -- tá je ten spoločný faktor, ktorý pôsobí vo všetkých týchto jednotlivých "inteligenciách". A tú zložku, ktorou sa od seba jednotlivé "inteligencie" líšia, nazývame talent. Teóriu viacerých inteligencií môžeme teda považovať za inšpirujúcu, ale experimentálne nepotvrdenú.

Inteligenčné testy sa snažia merať to, čo majú tieto jednotlivé "inteligencie", jednotlivé spôsoby využitia poznávacích schopností, spoločné. Niekedy sa hovorí, že IQ testy merajú "všeobecný inteligenčný faktor", alebo skrátene "g-faktor". (Definuje sa pomocou štatistickej metódy nazývanej faktorová analýza.)

Ako ale zostavíme test, ktorý bude merať tento všeobecný faktor? Intuitívna odpoveď znie, že v ňom bude "z každého rožka troška", čiže niekoľko úloh slovných, niekoľko matematických, nejaký grafický hlavolam, pár otázok na všeobecné vedomosti, a ak to podmienky testu umožnia, ešte by testovaná osoba mohla zahrať na nejaký hudobný nástroj, zatancovať, a urobiť kotrmelec. ;-) Výskum však ukazuje, že to takto nefunguje. Testy zložené z rôznych typov otázok nemusia s g-faktorom korelovať lepšie ako testy skladajúce sa iba z jedného typu otázok. Ako jeden z najlepších testov na meranie g-faktoru vychádzajú Ravenove progresívne matice, kde treba v každej úlohe k ôsmim uvedeným obrázkom správne doplniť deviaty obrázok.

Ešte zaujímavejšie je, že testy na meranie inteligencie nemusia byť zložité. S g-faktorom silno korelujú aj jednoduché kognitívne úlohy, ako napríklad: "keď sa na obrazovke ukážu štyri štvorčeky, stlač toto tlačidlo; keď päť štvorčekov, stlač tamto tlačidlo" (meria sa rýchlosť reakcie).

Zdá sa teda, že inteligenčné testy nevieme nejakým vychytralým výberom otázok príliš vylepšiť, skôr je riziko, že ich pokazíme. Najčastejším spôsobom kazenia inteligenčných testov je kultúrne zaťaženie. Predvediem na názornom príklade. Predstavte si, že vypĺňate test IQ, a v ňom je nasledujúca otázka: "Pozrite si uvedené dvojice slov a zistite, aká je medzi nimi súvislosť. Doplňte chýbajúce slovo na miesto označené otáznikom." Pracujte, beží vám čas! ;-)

kultúrne zaťažený test

Blahoželám tým, ktorí úlohu úspešne vyriešili. Tí ostatní práve na vlastnej koži pocítili, čo je to kultúrny predsudok. Pokiaľ ste na úlohu neodpovedali správne, ste zaradení do skupiny ľudí, ktorých intelekt nedokáže rozlúsknuť súvislosť medzi slovami na ľavej a na pravej strane. To sa asi na výške výsledného IQ príliš blahodarne neodrazí. A vy pritom tú súvislosť väčšinou chápete... len netušíte, kto je to ten "brtník" a čo dočerta robí. A ja vám to úmyselne neprezradím. :P

Kultúrne zaťažený test teda využíva slová alebo informácie, ktoré sú v nejakom kultúrnom okruhu samozrejmé, a v inom prakticky neznáme. Vďaka tomu aj pri rovnakej inteligencii ľuďom z prvej skupiny (kam zvyčajne patrí aj autor testu) vychádzajú v priemere lepšie výsledky ako ľuďom z druhej skupiny. To sa potom môže vysvetľovať ako "dôkaz", že tú prvú skupinu príroda obdarila lepším rozumom ako druhú, čo je vítaným argumentom pre rôznych rasistov. Takéto výsledky treba teda brať veľmi opatrne.

Nechcem tým tvrdiť, že každý kultúrne zaťažený test je výsledkom nejakého rasistického zámeru. Takéto niečo človek najľahšie urobí nevedomky, ak o kultúrnej zaťaženosti nikdy nepočul. Skúste si však predstaviť, že prídete napríklad do USA, a dostanete test IQ, v ktorom sa väčšina otázok bude týkať americkej histórie a geografie. Ťažko miestnym vysvetlíte, v čom je problém, pretože z ich pohľadu sú to samozrejmosti, ktoré musí poznať každé dieťa. Vráťme sa teraz na Slovensko a zostavme slovenský inteligenčný test. Ste si istí, že v ňom nie sú otázky, ktoré budú neférovo znevýhodňovať napríklad riešiteľov maďarskej alebo rómskej národnosti (a to aj za predpokladu, že im test preložíte do ich jazyka)? Má v tomto teste rovnakú šancu obyvateľ mesta a dediny? Absolvent technicky zameranej univerzity, prírodovedne zameranej univerzity, učňovkár? Bloger aj počítačový analfabet? Skrátka, je to, čo meriate, naozaj inteligencia, alebo skôr príslušnosť k nejakému kultúrnemu okruhu?

Často počujem námietku, že aj dnešné testy IQ zvýhodňujú určitý kultúrny okruh; konkrétne ľudí zameraných matematicky. Patriac k tomuto okruhu, asi to neviem objektívne posúdiť, ale myslím si, že by to bola pravda, keby testy IQ vyzerali približne takto:

matematicky zaťažený test

Taký IQ test som ale zatiaľ nevidel. (Blahoželám tým, ktorí ho vyriešili. Má niekto zatiaľ správne oba testy?) Väčšina serióznych testov IQ, ktoré kritici označujú ako "matematické", vyzerá približne takto:

kultúrne nezaťažený test 1

Alebo takto:

kultúrne nezaťažený test 2

A to si myslím, že musí vedieť vyriešiť každý inteligentný človek. Áno, dá sa namietať, že človek zvyknutý pracovať s číslami a geometrickými útvarmi vyrieši takéto úlohy rýchlejšie, vďaka čomu mu zostane trochu viac času na rozmýšľanie... a pri testoch IQ zohráva svoju úlohu aj čas. Nuž, k tomuto sa neviem nestranne vyjadriť. Otázka je, či viete vymyslieť taký test IQ, ktorý by bol menej kultúrne zaťažený ako tento.

(A to je na dnes všetko. To najdôležitejšie o inteligencii som už asi napísal. Vo štvrtej -- snáď poslednej -- časti budú už len zaujímavosti, na ktoré som počas písania týchto článkov narazil.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rok 1997: Slovensko ako Albánsko. Do NATO pozvali iba susedov

Referendum o vstupe do Severoatlantickej aliancie zmarila Mečiarova vláda, bolo neplatné.

ŠPORT

Hamšík sa v Neapole vyrovnal božskému Maradonovi

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

TECH

USA odtajnili desiatky videí z testov jadrových bômb

Niektoré kamery zachytili výbuch v rýchlosti 2400 snímkov za sekundu.


Už ste čítali?