Záhada

Keď sa hovorí o slobodnom softvéri, zvyčajne sa ako prvý spomenie Linux a BSD. Pre neinformatikov bude asi známejší internetový prezerač Firefox alebo kancelársky balík OpenOffice.org. Ako môžu byť tieto programy k dispozícii každému zadarmo, keď napríklad za porovnateľné produkty MS Windows a MS Office sa platia nemalé peniaze? Niečo tu napohľad nesedí... a keďže väčšina ľudí používa neslobodné produkty, chyba sa zvyčajne začne hľadať na strane autorov a používateľov slobodného softvéru. Vznikajú liché úvahy, asi takéto... úmyselne preháňam, na zvýraznenie pointy:

Všetci vieme, že vytvoriť nejaké dielo stojí čas a námahu, teda peniaze. Tobôž pri takej zložitej veci, ako je počítačový program. Veď do toho veľké firmy investujú miliardy! Vytvorenie programu musí stáť hromadu peňazí, hoci len vo forme nevyúčtovanej dobrovoľníckej práce. Ak za výsledný program nikto nemusí platiť, tieto náklady sa nesplatia. Niekomu tým vznikla škoda. Ale aká veľká a komu?

Následne sa autor úvahy pokúsi zrátať náklady, viditeľne frustrovaný tým, že sa ich žiadna zúčastnená strana ani nepokúšala zmerať a vyčísliť. A keďže ide o komplikovanú záležitosť, netrúfa si ich odhadnúť ani s presnosťou "plus-mínus stonásobok". Skonštatuje teda, že ide o bližšie neurčenú obrovskú sumu, a presunie sa k hľadaniu poškodeného. Keďže ide o dobrovoľnú transakciu, poškodeným vyzerá byť onen nezaplatený programátor -- makal ako kôň, vytvoril miliónové hodnoty, a nič z toho nemá. Niekto by mu chudáčikovi mal vysvetliť, ako to v tomto svete naozaj funguje; že za vykonanú prácu si treba pýtať peniaze, lebo z niečoho treba žiť. Ako je vôbec možné, že toľkí napohľad inteligentní ľudia nechápu takúto základnú vec?

Podobným úvahám nahrávajú na smeč rôzni... nazvime ich povedzme utopickí socialisti (oni sami si asi hovoria "h4ck3ri" alebo také čosi)... ktorí v slobodnom softvéri vidia naplnenie svojich snov; svet, v ktorom každý pracuje podľa svojich schopností a dostáva všetko podľa svojich potrieb. Peniaze si za svoju prácu nikto nepýta, pretože na peniazoch tým správnym ľuďom samozrejme nezáleží, zahodili ich do koša spolu s ekonomickými zákonmi a ďalšími prežitkami kapitalizmu. Tieto názory dotyčných možno prejdú, akonáhle skončí puberta a prestanú ich živiť rodičia, ale dovtedy stihnú prispieť svojou troškou k mýtu, že softvér zadarmo je akýmsi porušením zákonov trhovej ekonomiky, osobitným mikrosvetom pre idealistov.

Ani jedni ani druhí z uvedených zvyčajne s vývojom slobodného softvéru nemajú nič spoločné, okrem nutkania vyjadrovať sa na túto tému.

Ceny a náklady

Čo nám hovoria klasické ekonomické poučky o cenách, a najmä o ich znižovaní. Konkurencia znižuje ceny, nie? Kde bude najväčšia konkurencia? Napríklad tam, kde je celá Zem jedným veľkým trhom, a kde preprava tovaru na opačný koniec planéty stojí len zlomok haliera. Ale veď takto nejako to funguje pri šírení počítačových programov na internete. Ceny by za takýchto okolností mali byť "proklatě nízko"; iba kúsoček nad výrobnými nákladmi.

V ekonómii rozdeľujeme výrobné náklady na dva druhy: fixné a variabilné. Fixné nezávisia od počtu vyrobených kusov, variabilné závisia. Príklad -- idem upiecť chlieb, jeden alebo dva pecne. Fixné náklady sú náklady na rozpálenie pece (predpokladajme, že sa do nej zmestia oba pecne naraz), prenájom miestnosti, čas strávený čakaním na upečenie; povedzme 100 Sk. Variabilné náklady sú použité suroviny, čas a práca spojené s miesením cesta; povedzme 20 Sk za kus. Ak robím dva pecne namiesto jedného, je výrobná cena za kus nižšia; fixnú časť nákladov môžem totiž vydeliť dvoma. Jeden peceň ma stojí 100+20= 120 Sk; dva pecne ma stoja 100+20+20 = 140 Sk, čiže iba 70 Sk za kus;... keby som ich upiekol naraz desať, stál by ma kus 30 Sk. Ak by som ich vyrobil milión... dobre, tu prirovnanie zlyháva, milión pecňov by som asi naraz do jednej pece nenapchal... ale chcem povedať, že pri veľkých množstvách môžu byť fixné náklady zanedbateľné, a cena sa začne približovať k variabilným nákladom... skrátka, chlieb nebude lacnejší ako suroviny potrebné na jeho výrobu, ale pri masovej výrobe sa tie ceny dosť priblížia.

Ak softvér nie je robený zákazníkovi na mieru, ale je "jedna veľkosť pre všetkých", je zhruba rovnako ťažké naprogramovať ho pre jedného zákazníka ako pre milión. Variabilné náklady? Nuž ak netrváte na tom, že program musíte dostať v krabici aj s manuálom, ale postačí vám program aj elektronický manuál stiahnuť z webu, sú prakticky nulové; v opačnom prípade si priplatíte za napálenie, tlač a doručenie. (Ďalšie variabilné náklady by vznikli výrobcovi vyberaním poplatkov od zákazníkov, vedením evidencie a účtovníctva, atď.)

A čo fixné náklady? Pre programátora je najväčším nákladom jeho čas... a ešte elektrina a amortizácia počítača. Náklady na čas sú subjektívne. Veci označované ako hobby zvyčajne vykonávame zadarmo. Pamätajme, že celá Zem je jeden veľký trh; z tých šiestich miliárd obyvateľov, nech je povedzme jeden milión programátorov s pripojením na internet. Ak sa z tohoto milióna nájde jeden ochotný a schopný urobiť daný program zadarmo, stačí to na pokrytie celého trhu. Fixné náklady takmer nulové, variabilné náklady takmer nulové, cena distribúcie takmer nulová; podčiarknuté a sčítané: trhová cena všeobecne používaného softvéru je takmer nulová. Predpokladajme však, že nezištní programátori neexistujú, a každý za svoju prácu potrebuje dostať finančnú odmenu. Ako sa dá zarobiť na softvéri s nulovou predajnou cenou?

Prvá možnosť je zarábať nepriamo. Softvér ponúknem na stiahnutie zadarmo, ale možno si odo mňa kúpiť tlačený manuál alebo objednať školenie či prispôsobenie programu jedinečným potrebám zákazníka; a tam si k nákladom pripočítam aj náklady na tvorbu softvéru. (Niekto iný môže takisto k môjmu produktu vydať knihu alebo ponúknuť školenie, ale predpokladám, že zákazníci budú viac dôverovať schopnostiam pôvodného autora. Kontakt na seba pre istotu uvediem v samotnom programe.) A vôbec, byť autorom celosvetovo používaného programu je celkom dobrá reklama.

Druhá možnosť je skúsiť dostať peniaze od zákazníka iným spôsobom ako predajom. Príklad: Na svojej webovej stránke uverejním manuál k programu, a navrchu alebo naboku sa bude zobrazovať platená reklama. Ak si stránku zobrazí milión zákazníkov, a ak sa na ňu niektorí budú pravidelne vracať, možno sa tým výrobné náklady splatia. Atď, predpokladám, že ďalšie zaujímavé spôsoby sa ešte len vymyslia.

Tretia možnosť prichádza do úvahy, ak daný druh programu sám veľmi potrebujem, a ak na ňom zadarmo spolupracuje viacero ľudí. Mojím vkladom do projektu je moja časť práce; výnosom z projektu je možnosť využívať zadarmo aj výsledky práce druhých -- ide o akýsi výmenný obchod. Ak tento výmenný obchod splatí náklady, nie je potrebné splácať ich predajom. (Táto tretia možnosť je v praxi asi najčastejšia; prípadne kombinovaná s predchádzajúcimi možnosťami.)

Záver

Nízke ceny softvéru, dokonca až nulové, sú prirodzeným výsledkom pôsobenia trhových síl v konkrétnych podmienkach. Podmienky sú: globálny slobodný trh, takmer nulové náklady na distribúciu, takmer nulové variabilné náklady, fixné náklady zanedbateľné pri vydelení počtom zákazníkov. Pri nulovej cene získavajú výrobcovia odmenu iným spôsobom (napríklad formou reklamy).

Ceny softvéru sa zdvihnú, ak niektorý z uvedených predpokladov prestane platiť. Ak je softvér vyvíjaný iba pre jedného zákazníka, nie pre milión, potom musí zákazník zaplatiť celé výrobné náklady, nielen milióntinu z nich. Podobne v prípade, keď sú fixné náklady také veľké, že ani vydelenie miliónom zákazníkov ich nezníži blízko nule. Ak zákazník vyžaduje aj nejakú hmotnú súčasť produktu (krabicu, papierový manuál) alebo službu (inštaláciu, školenie, servis), vznikajú tým variabilné náklady, ktoré si musí zaplatiť. A ceny sa zvýšia aj v prípade, keď sa niektorým výrobcom podarí lobbingom presadiť štátom garantované monopoly (softvérové patenty) alebo zmenou legislatívy vytvoriť nenulové variabilné náklady. Existujú napríklad návrhy, aby sa rozdávanie softvéru zadarmo zakázalo, a zaviedla sa povinnosť predávať softvér, hoci aj za korunu. Tým by sa variabilné náklady prudko zdvihli; nie kvôli tej korune, ale kvôli tomu, že s jej presunom na opačný koniec sveta by boli neprimerané finančné a administratívne náklady.

V dobe internetu sú nulové ceny všeobecne používaného softvéru normálne. Osobitné vysvetlenie treba naopak hľadať v prípadoch, keď to tak nie je.

Autor je nadšeným používateľom slobodného softvéru, a občas skromne prispieva k jeho vývoju. Vôbec pritom nemá pocit prekračovania prírodných zákonov. ;-)