Sloboda tlače je pekná vec. Ale od teoretickej slobody po praktickú finančnú dostupnosť a s ňou spojenú rozmanitosť býva niekedy ďaleko. Pre lepšie znázornenie blížiacich sa zmien si pripomeňme, čo nám internet priniesol v oblasti novín.
Teoreticky si každý mohol založiť svoje noviny aj v časoch pred internetom. Prakticky si však musel zrátať príjmy a výdavky. Čím špecializovanejšia téma novín alebo časopisu, tým menej čitateľov a tým vyššia cena. (Pri menšom počte výdavkov sa čosi ušetrí za papier a atrament, ale zvyšok výroby tvoria fixné náklady.) Distribúcia v stánkoch je tiež veľmi drahá záležitosť. Tieto cenové tlaky pomáhajú zmierniť inzerenti. Ak reklamu odmietnete, len ťažko sa presadíte proti omnoho lacnejšej konkurencii. A ak reklamu prijmete, podali ste čertovi prst -- a on sa vám pokúsi uchmatnúť celú ruku.
Reklama dokáže zaplatiť celý náklad novín; len vďaka tomu vám rôzne reklamné časopisy hádžu zadarmo do schránky. Teoreticky by mohli byť zadarmo aj všetky tie noviny, ktoré si predplácate alebo kupujete v stánkoch. Z marketingových dôvodov sa to nerobí. Ak za noviny zaplatíte aspoň symbolickú sumu, začnete im pripisovať vyššiu hodnotu ako letákom, ktoré nachádzate v schránke. Budete ich vnímať ako zdroj informácií a nie ako reklamný nástroj; hoci polovicu obsahu možno tvoria reklamy, z tej druhej polovice tiež väčšia časť vznikla v agentúrach na vzťahy s verejnosťou alebo na politickú objednávku, a zvyšok sú preštylizované tlačové správy a občas nejaký pôvodný článok. Z ekonomického hľadiska teda dopyt netvorí čitateľ, ale inzerent. Preto si redakcia dá dobrý pozor na to, aby nevhodným obsahom neodradila svojich významných inzerentov. A tak sa niektoré témy stávajú tabu kvôli inzerentom, a iné zase preto, že nezaujímajú dostatočne veľký počet ľudí.
S príchodom webových stránok sa objavilo tlačové médium cenovo dostupné pre bežného občana, ktoré si môže získať tisíce, ba možno aj milióny čitateľov. Spočiatku si to vyžadovalo technické zručnosti na strane autora, a čitateľ sa k dobrému textu dostal len náhodou ako slepé kura k zrnu. Až keď prišlo blogovanie, jednoduché blogerské nástroje, weby uverejňujúce blogy zadarmo, rôzne agregačné a výberové nástroje... až vtedy sa internetový text stal plnohodnotnou náhradou tlačeného textu. Tisíce čitateľov môžu dnes čítať aktuálne články od rôznych autorov na všemožné témy, vypočuť si rôzne názory a reagovať na ne. Nevýhoda oproti papierovým novinám je, že z monitora sa číta menej pohodlne ako z papiera, a na lacnú tlač textov podľa vlastného výberu nám zatiaľ žiaden inzerent neprispeje.
![]() zoznam televíznych staníc |
![]() vysielanie vybranej stanice |
Televízia má na diváka silnejší dopad ako noviny na čitateľa. Pri čítanom slove si uvedomujeme, že toto je len niekoho názor, zatiaľ čo pri sledovaní televízie máme pocit, že sme to videli na vlastné oči. Manipulovať diváka je pritom pomerne jednoduché. Z rozhovoru s nejakou osobou možno vystrihnúť vhodnú časť, aby vytrhnutá z kontextu vyvolala iný dojem. Alebo možno položiť otázku, urobiť prestrih, a odvysielať odpoveď na celkom inú otázku. Alebo odvysielať prvé dve vety z odpovede, potom zvukový záznam premeniť na nezreteľné brblanie v pozadí, a nechať redaktora stručne zhrnúť, o čom to celé bolo. Možno položiť otázku viacerým ľuďom na ulici, a odvysielať iba "správne" odpovede, čím sa vyvolá dojem, že väčšina ľudí má daný názor. Alebo pozvať do diskusie iba účastníkov so "správnymi" názormi. Pri počte ľudí, ktorí si svoje názory vytvárajú na základe toho, čo ("na vlastné oči") videli v televízii, je známym javom, že kto vlastní televíziu, vlastní zároveň významnú časť voličských hlasov; čím sa z demokracie opäť stáva oligarchia. Keďže súkromné televízie sú väčšinou platené inzerentmi a verejnoprávne sú v rukách politikov, určité témy sú opäť tabu.
Na internete možno nahrávať a pozerať rôzne videá, no plnohodnotná náhrada televízie tu dosiaľ nebola. Články s videami sú chaoticky roztratené medzi blogmi. Navigácia medzi nimi je príliš zložitá a rôznorodá... pre človeka naučeného stláčať klávesy na televíznom ovládači. (Televízia je svojou podstatou pasívne médium, zatiaľ čo web je postavený na aktívnom hľadaní, čítaní a klikaní, čo sa aspoň trochu podobá na listovanie v novinách.) Momentálne je väčšina internetového videa uložená na serveroch niekoľkých najväčších hráčov, čo im dáva možnosť cenzurovať nežiadúci obsah (ak nie dnes, tak v budúcnosti). Potrebujeme teda riešenie, ktoré zjednoduší a zjednotí internetové video z pohľadu diváka, ale zároveň ponechá čo najväčšiu slobodu autorom.
![]() zoznam staníc |
![]() zoznam filmov vybranej stanice |
zoznam stiahnutých filmov |
Nadácia participatívnej kultúry na tento účel vyvinula program pôvodne nazvaný Democracy Player. Keďže tento názov vyvolával v používateľoch dojem, že program je určený výlučne na politické vysielanie, v najnovších verziách sa nazýva Miro. Program ešte nie je celkom dokončený, a nie všetky chybičky sú v ňom vychytané, ale už sa dá pohodlne používať. Nájdete na ňom takmer 2500 staníc, rôznej kvality a zamerania. Ovládanie je úmyselne navrhnuté čo najjednoduchšie, a bežný používateľ ani nebude tušiť, koľko rôznych technológií zároveň používa.
Na rozdiel od bežnej televízie, stanice programu Miro nevysielajú 24 hodín denne. To je v zásade dobre, pretože si ich stihneme pozrieť viacero, a v čase, ktorý nám vyhovuje. (Dalo by sa povedať, že jedna internetová stanica zodpovedá jednej relácii v klasickej televízii. Divák si vyberá, z akých relácií sa skladá jeho televízny program.) Každá stanica obsahuje niekoľko filmov, ktoré si divák môže pozrieť hocikedy, v ľubovoľnom poradí. Film sa spustí, až keď sa celý stiahne z internetu; práve sťahované a doťahané filmy sú výrazne označené; počas sťahovania môže divák robiť niečo iné a vrátiť sa k danému filmu neskôr. Stiahnutý a pozretý film sa po 5 dňoch automaticky vymaže z disku, ak divák neurčí inak; vymazané filmy si možno neskôr opäť stiahnuť. (Ak si budete odkladať obľúbené filmy, disk sa veľmi rýchlo zaplní.) Patrilo by sa dodať, že tieto filmy sú zvyčajne technicky omnoho kvalitnejšie ako ten trhaný šum, ktorý si bežne pozeráte na webe.
![]() nový film |
![]() zaradený na stiahnutie |
![]() práve sťahovaný |
![]() pripravený na pozeranie |
No a keďže je ovládanie také jednoduché, že ho zvládnu diváci vo veku od 3 do 103 rokov, zostáva už len povedať pár slov o inštalácii a nastavení. Inštalačku (pre Windows XP, Mac OS X 10.3+, Linux,...) si stiahnete zo stránky www.getmiro.com. Program vyžaduje aspoň 128 MB RAM a 500 až 1000 MHz procesor. (Počas inštalovania vypnite asociovanie programu s rôznymi typmi videí, ponechajte iba príponu ".democracy". Pravdepodobne už máte na videá iné, menej ťažkopádne prehrávače.) Pri inštalácii sa pridajú niektoré základné stanice; môžete ich vymazať, a nové nájdete pomocou sprievodcu, alebo si priamo pridáte URL. Tu je niekoľko staníc, ktoré ma zaujali:
- Ask a Ninja
- "Ázijský bojovník" afektovane odpovie na vaše hlúpe otázky. Internetová klasika.
- Crisis in Burma
- Zbierka televíznych záberov týkajúcich sa násilností v Mjanmarsku. Reakcia na aktuálne udalosti.
- Democracy Now!
- Profesionálne vyzerajúce spravodajstvo. Takto si predstavujem budúcnosť internetového žurnalizmu.
- Meet the GIMP!
- Výukový seriál zameraný na grafický editor GIMP. Konečne niečo praktické.
- Midwest Teen Sex Show
- Vtipne urobená sexuálna výchova pre mladých. No musel som sem dať niečo, kvôli čomu si ten program nainštalujú...
- Ninja Warrior
- Skvelá japonská súťaž. Prečo takéto veci nevedia vysielať v slovenských televíziách?
- TED Talks
- Fascinujúce prednášky na tému: technológia, zábava, dizajn.
- Ubuntu Screencasts
- Výukový seriál zameraný na Linux Ubuntu. Takto si predstavujem budúcnosť vzdelávania.
- World Tales
- Umelecky spracované ľudové rozprávky z celého sveta.
Tak ako sa vám to zatiaľ páči? Viem, väčšina kanálov je iba po anglicky, a možno ste medzi nimi zatiaľ nenašli svoju srdcovú záležitosť. Ale to je iba začiatok. Čím viac ľudí o tomto programe bude vedieť, tým viac bude mať divákov, a tým lákavejší bude aj pre autorov. Ako prvé možno v slovenčine prídu klasické televízie; tie už uverejňujú svoje vysielanie na internete, stačí trochu prispôsobiť formát. Je to jedinečná možnosť prezentácie pre mimovládne organizácie, záujmové kluby, umelcov, a vôbec pre každého, kto v klasickej televízii nedostane toľko priestoru, koľko by chcel. Toto je sloboda slova naživo, možnosť byť počutý aj bez peňazí. Stačí diváka niečím zaujať.
Ak máte záujem vytvoriť si vlastnú internetovú televíziu, postup nájdete na stránke programu. Z technického hľadiska sú jednotlivé filmy uložené ako súbory v niektorom z podporovaných formátov, a jednotlivé stanice sú vlastne RSS feedy s nejakými podmienkami navyše.


























